Peer Gynt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Peer Gynt [per gʏnt] je veršovaná dráma nórskeho spisovateľa a dramatika Henrika Ibsena. Ibsen ju napísal v roku 1867, počas svojej cesty naprieč Talianskom. Ešte v ten istý rok vyšla hra v náklade 1 250 kusov v Kodani. Vďaka úspechu predchádzajúcej Ibsenovej hry Brand sa celý náklad rozpredal za 14 dní. Bolo dotlačených ďalších 2 000 kusov.

Peer Gynt je narozdiel od ostatných Ibsenových hier napísaný vo veršoch. Hra bola pôvodne zamýšľaná ako knižná dráma, bez úmyslu ju v budúcnosti inscenovať na javisku. Rýchle premeny scény a dokonca požiadavka odohrať celé dejstvo v absolútnej tme predstavujú problém pre budúcich inscenátorov hry.

Hru prvýkrát na javisko uviedli v Kristiánii (dnešné Oslo) 27. februára 1876. Scénickú hudbu k inscenácii napísal nórsky hudobný skladateľ Edvard Grieg.

Peer Gynt je nórsky mytologický príbeh plný fantázie, bohatý na epizódy.

Legenda o Peerovi Gyntovi[upraviť | upraviť zdroj]

Príbeh je o mladom chlapcovi Peerovi Gyntovi, synovi statkára. Jeho otec bol alkoholik a násilník. Peer kradol, klamal, nikdy nepomohol svojej matke, vymyslel si svoj vlastný fantazijný svet, do ktorého sa utiekal pred realitou. Všetci ho nenávideli.

Jedného dňa prišiel Peer na akúsi svadbu, kde stretol najkrajšie dievča aké kedy videl. Zaľúbil sa do nej a rozhodol sa, že sa dievčina musí raz stať jeho ženou. Volala sa Soveig. Avšak jej rodičia počuli o zlom chlapcovi Peerovi a nemali ho radi. Povedali mu, že má nechať ich dcéru napokoji, pretože povedala že sa za Peera v živote nechce vydať.

Peerovi to zlomilo srdce. Vedel, že už viac nemôže zostať v dedine, kde je i Soveig, pretože to by bolo príliš bolestivé. A tak Peer uteká do hôr, chce byť navždy sám. Čoskoro sa však dozvie, že na jeho ceste ho čaká veľa prekážok a dobrodružstiev.

Vo svojom prvom dobrodružstve prišiel Peer do siene Hôrneho kráľa. Tam ho zajalo mnoho škaredých trolov. Hôrny kráľ chce, aby sa Peer oženil s jeho dcérou, ktorá je síce pekná, no nie tak, ako Soveig. Kráľ vysvetlil, čo všetko sa má stať, aby sa s jeho dcérou mohol oženiť, napríklad Peerovi má narásť chvost, nikdy viac už neuvidí denné svetlo a musia mu vylúpnuť oči, aby videl svet tak, ako ho vidia trolovia. Peer odmietne stať sa trolom. Potom ako povedal nie, sa ho trolovia pokúsili chytiť. Peer začal ustupovať, vtom začali zvoniť kostolné zvony a len čo to odporní zarastení trolovia začuli, naveky sa rozplynuli.

Okrem tohto dobrodružstva zažil Peer ešte mnoho ďalších. Jeho posledné dobrodružstvo sa odohralo v Mongolsku.

Peer prišiel až do Mongolska, kde našiel bieleho žrebca a nádherný červený plášť. Peer si obliekol plášť, osedlal žrebca a vydal sa na cestu do najbližšej dediny. Tam ho privítali ako kráľa a pozvali ho na veľkolepú hostinu. Na hostine sa tancovalo vo veľkom, boli tam i brušné tanečnice. Jedna z nich, šéfova dcéra sa Peerovi veľmi zapáčila a začal ju ľúbiť ako ešte nikdy nikoho. Peer nebol v živote šťastnejší. Hostina sa pomaly končila a Peer si zrazu spomenul na svoj domov, na svoju matku. Tak veľmi sa mu zacnelo za domovom, že osedlal žrebca a odcválal domov. Keď sa vrátil domov, vybral sa do domu, kde býval i so svojou matkou. Tá tam však nebola. Neskôr sa Peer dozvedel, že keď odišiel, matka ho hľadala vo dne i v noci, tak veľmi jej chýbal. Napokon, po pár rokoch Aase zomrela na zlomené srdce. Peera táto správa položila. Úplne bez ducha sa prechádzal po dedine, nevedel čo ďalej. Dostal sa k jednému starému domu. Okamžite vedel komu patrí. Bol to dom, kde bývala jeho milovaná Soveig. Peer prišiel k dverám, srdce mú tĺklo. Zaklopal na dvere a neozval sa nik iný ako Soveig. Sprvu, keď Soveig zbadala Peera, nevedela že je to on. Keď jej však Peer povedal svoj príbeh, vedela že to bol jedine Peer.

Peer a Soveig sa vzali a žili si šťastne mnoho rokov.

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Hudbu k inscenácii zložil nórsky hudobný skladateľ Edvard Grieg. Tieto skladby sú dodnes veľmi známe a hrané, napr. sú to skladby s názvom "Morning mood" alebo "In the hall of the mountain king" a pod.