Peltierov článok
Peltierov článok je elektronický stavebný prvok, ktorý pri pretekaní elektrického prúdu vyvinie rozdielne teploty na stykových plochách dvoch vodičov (jedna plocha sa schladí a druhá sa zohreje, tzv. Peltierov jav), alebo opačne, pri dodaní rozdielnych teplôt vzniká elektrický prúd (tzv. Seebeckov jav).
Peltierov jav, objavil v roku 1834 Jean C. Peltier. Nedostatkom je, že majú väčšinou veľkú spotrebu energie a samy vyžarujú veľa tepla, takže je potrebný vyšší chladiaci výkon, ako vyžaduje samotné chladené zariadenie.
Článok má dve strany, z ktorých po pripojení elektrického prúdu jedna strana hreje a druhá chladí. Zariadenie pracuje s relatívne nízkou účinnosťou, väčšinou je to v pomere (ohrievací/chladiaci výkon) 1,5 až 2,5, pri nulovom rozdiele teplôt. Čím sa rozdiel teplôt zväčšuje, tým sa zväčšuje i tento pomer a znižuje sa účinnosť.
Peltierove články sa vyrábajú v rôznych veľkostiach a parametroch:
- Rozmery - (štvorec, obdĺžnik) 10x10 až 60x60 mm, hrúbka asi 3 až 6 mm
- Maximálny chladiaci výkon - desatiny wattu až stovky wattov
- Maximálny rozdiel teplôt 60 až 110 °C (napr. ak teplý koniec má 30°C, na studenom dosiahneme -30 až -45 °C)
- Cena - desiatky až tisíce korún.
Výhody Peltierovho článku [upraviť]
- malé rozmery
- ľahká regulácia
- absolútne tichá činnosť (žiadne pohyblivé diely)
- dlhá životnosť (teoreticky neobmedzená)
- možnosť usmerniť chladenie na malú plochu (napr. 10x10 mm preparát na podložnom sklíčku mikroskopu)
Nevýhody [upraviť]
- Vyššia cena v prípade potreby veľkého chladiaceho výkonu
- Nižšia účinnosť v porovnaní s kompresorovým chladením
Peltierove články sa používajú hlavne pre malorozmerné chladenie (nízke chladiace výkony, malé rozmery zariadenia) v autochladničkách, v kamerách / fotoaparátoch s chladeným snímačom, v počítačovej technike a elektrotechnike.
Pozri aj [upraviť]
 |
Tento článok týkajúci sa fyziky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
