Pierre Paul Leroy-Beaulieu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Paul Leroy-Beaulieu

Paul Leroy-Beaulieu (* 9. december 1843, Saumur - † 9. december 1916, Paríž) bol francúzsky ekonóm reprezentujúci francúzsky pohľad na imperializmus konca 19. storočia.

Imperializmus berie ako poslanie vyspelých európskych národov. Svet rozdeľuje do štyroch rôznych častí:

1/ západná civilizácia

2/ rozdielne civilizácie, avšak organizované v kompaktných, súvislých a stabilných spoločnostiach, predurčené svojou históriou a momentálnym pôsobením, aby vládli sami sebe - Čína, Japonsko

3/ v tejto časti žijú spoločnosti pokročilé v niektorých aspektoch, ale sú stagnujúce alebo sa neboli schopné konštituovať do spojených, mierumilovných, progresívnych národov - India (pred tým ako ju dobyla Británia) Jáva, Indočína)

4/ táto časť zaberá najväčšie územie sveta a je obývaná barbarskými kmeňmi alebo divochmi, neustále bojujúcimi proti sebe, skoro vôbec nepoznali umenie a boli natoľko málo zvyknutí na prácu a vynaliezavosť, že nevedeli ako využívať/vykorisťovať ich zem, žili v malých roztrúsených skupinách na obrovských teritóriách, ktoré by boli schopné uživiť oveľa viac ľudí

Z daného stavu sveta pre neho vyplynulo, že civilizovaní ľudia majú právo pôsobiť na dané, necivilizované, krvižíznivé, nekultúrne, zaostalé, primitívne, príliš prírodné atď. spoločenstvá, ktoré vidia inú cestu ako vykorisťovanie svojho vlastného životného priestoru. Je teda podľa neho prirodzené, že sa západná civilizácia rozhodla zabrať nevyužité/nezneužité územie z rúk ignorantských a neefektívnych ľudí alebo vyčerpaných spoločností bez jasného smerovania a energie, a použiť/zneužiť ho po svojom, kvôli dobrým investičným možnostiam.

Imperializmus nesmie byť zamieňaný s obchodnými stykmi, znamená aktívnu komplexnú činnosť na obyvateľstve a území, poskytuje domácemu obyvateľstvu nejaké vzdelanie, regulárne právo, učí ich základy deľby práce a využíva kapitál, ktorý si pôvodné obyvateľstvo nevšímalo. Neposkytuje im to iba možnosť obchodovať z materskou krajinou, ale dáva to nové možnosti celému obyvateľstvu. Takáto transformácia nie je uskutočniteľná iba za pomoci jednoduchých ekonomických praktík. Imperializmus je teda systematická činnosť organizovaných ľudí nad inými ľuďmi, ktorých organizácia je chybná, a z toho vyplýva, že štát, a nie individuálne osoby, musí byť zodpovedný za toto poslanie. Dôležitým fenoménom je kolonizácia kapitálom, každý európsky kapitalista (zaraďuje medzi nich aj robotníkov) sa môže aktívne zapojiť do využívanie/zneužívania sveta, tým, že investuje svoje úspory do priemyselných podnikov, ktoré budujú infraštruktúru v kolóniách. Takto investovať sa oplatí viacnásobne viac ako v materskej krajine, a peniaze sa potom aj tak vrátia, t. j. staré krajiny sa stávajú investormi, ktorým zvyšok sveta ponúka rastúci profit. Imperializmus podľa neho otvára možnosti všetkým krajinám, rozširuje trhy, buduje priemysel, zavádza ,,správnu" deľbu práce, zvyšuje vzdelanie a zvyšuje životnú úroveň.