Ploskochvost užovkový

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ploskochvost užovkový
Laticauda colubrina
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Vývojový stupeň Epitelovce Eumetazoa
Skupina Dvojstranovce Bilateralia
Vývojová vetva Druhoústovce Dueterostomia
Kmeň (phylum) Chordáty Chordata
Podkmeň (subphylum) Stavovce Vertebrata
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Trieda (classis) Plazy Reptilia
Rad (ordo) Jašterotvaré Squamata
Podrad (subordo) Hady Serpentes
Nadčeľaď (superfamilia) Colubroidea
Čeľaď (familia) Koralovcovité Elapidae
Podčeľaď (subfamilia) Elapinae
Rod (genus) Laticauda
Druh (species) Ploskochvost užovkový
Laticauda colubrina
Vedecký názov
Laticauda colubrina
Schneider, 1799
Synonymá:
Hydrus colubrinus Schneider, 1799
Platurus colubrinus Girard, 1858
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ploskochvost užovkový alebo ploskochvost užovkovitý (lat. Laticauda colubrina) je jedovatý morský had z čeľade koralovcovitých. Je to najrozšírenejší druh zo 4 ploskochvostov, ktoré sa rozmnožujú na súši.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Ploskochvost užovkový je svetlomodrej farby s charakteristickými tmavomodrými prstencami okolo tela. Typické su preň žlté pery. Na bruchu majú ploskochvosty na rozdiel od mornárov väčšie šupiny, ktoré im zlepšujú pohyb po pevnine. Dorastá do dĺžky 1 až 3 metrov a váži do 5 kilogramov. Je jedným zo 40 druhov, ktoré majú pádlovito sploštený chvost a žijú a živia sa v mori.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Tento druh žije prevažne v južnej a juhovýchodnej Ázii a to vo východnej časti Indického oceánu a v juhozápade Pacifiku. Obýva pobrežné vody, mangrovové močiare, ústia riek a koralové útesy.

Správanie[upraviť | upraviť zdroj]

Nie je agresívny. Je prudko jedovatý, ako všetky morské hady, ale pre človeka nie je nebezpečný, lebo nehryzie a to dokonca ani pri manipulácii.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

V plytkej vode sa živí rybami, hlavne úhormi. Korisť loví pomocou silného jedu.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Tento morský had a jeho blízki príbuzní na rozdiel od väčšiny ploskochvostov, ktoré trávia celý život v mori a rodia živé mláďatá, vychádza v období rozmnožovania na súš a kladie vajcia pod napadané lístie. Znáša až 20 vajec. Po vyliahnutí sa mláďatá zdržiavajú v plytkej vode, časom sa po pobreží roztratia do mora.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír, a kol. Zviera: Obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5. S. 623.
  • DORLING KINDERSLEY, Dorling Kindersley Publishing Staff; BOHUŠ, Mirko, a kol. Oceán: Odkrývanie tajomstiev poslednej divočiny sveta. Bratislava : Ikar, 2007. ISBN 978-80-551-1443-9. S. 512.