Poletuška slovanská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Poletuška slovanská
Pteromys volans.jpg
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Pteromys volans
mapa výskytu
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Poletuška slovanská (lat. Pteromys volans) je hlodavec.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Dĺžka tela 15-17 cm, chvost je dlhý 9,5-13 cm, výška je 3,2-3,9 cm. Jej hmotnosť je 0,135-0,21 kg. Tento druh poletušky je podobný vevericiam, odlišuje sa však lietacou blanou. Lietacia blana je po stranách medzi prednými a zadnými labkami – vedecky končatinami. Poletuška má veľké, čierne oči prispôsobené na tmu a pomerne malé uši, takmer skryté v srsti.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Poletušky sa najčastejšie vyskytujú v hustých brezových, smrekových a borovicových lesoch Ameriky, Eurázie a juhovýchodnej Ázie. V Európe ich už nevidieť až tak často.

Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]

Pomocou lietacej blany preletujú veľké vzdialenosti, niekedy až dokonca 35 m. Plachtenie môže poletuška sama ovplyvniť pohybmi chvosta a končatín, čo má za následok zmenu smeru plachtenia. Asi najobávanejším nepriateľom poletušiek sú kuny a sovy. Vysoko v korunách stromov si stavajú hniezda a vo voľnej prírode tvoria skupinky zložené výhradne zo samičiek alebo samcov. Tiež je zaujímavé, že poletušky zimu neprespia ale prežijú vo svojom teplom hniezde.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Poletušky sa prevažne živia brezovou kôrou, ktorú špirálovite vyhrýzajú, pričom sa tento spôsob získavania potravy nazýva krúžkovanie. Takisto obľubujú listy iných stromov, výhonky a púčiky, semená ihličnatých stromov, jelšové jahňady alebo bobule. Nazbieranú potravu si nosia, tak ako veveričky, do hniezda, alebo do iných, krytých dutín stromov, kde si vytvárajú zásoby.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]