Potočníky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Potočníky
Trichoptera caddisfly 1.jpg
Trieda (classis) Hmyz Insecta (Ectognatha)
Podtrieda (subclassis) Dicondylia
Infratrieda (infraclassis) Krídlatý hmyz Pterygota
Divisio Neoptera
Subdivisio Holometabolný hmyz Endopterygota (Holometabola)
Rad (ordo) Potočníky Trichoptera
Vedecký názov
Trichoptera
Linnaeus, 1758
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Potočníky (Trichoptera) je rad holometabolného hmyzu. Všetky rody z tohto radu majú slovenský názov potočník.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Larva potočníka.

Potočníky sú malý až stredne veľký štíhly hmyz s dosť hustou žilnatinou, ktoré sa v kľude skladajú strechovito nad bruškom.

Krídla (najmä predné) sú slabo, no často i výrazne pigmentované, obyčajne vyzerajú ako "zadymené". Krídla sú pokryté drobnými šupinkovitými chĺpkami (Trichoptera = chĺpkokrídlovce).

Na hlave sú nitkovité mnohočlánkové tykadlá a sčasti zakrpatené hryzavé ústne orgány (ich hryzadlá už neumožňujú hryzenie). Prijímajú preto len tekutú potravu, na čo im slúži lyžičkovitý výrastok dolnej pery (haustellum).

Larvy žijú vo vode, len celkom výnimočne vo vlhkom detrite. Dýchajú kutikulárnymi žiabrami na brušku (ktoré môžu pripomínať tracheálne žiabre). Larvy žijúce v prevzdušnených rýchlo tečúcich vodách dýchajú skôr povrchom tela.

Larvy sú dvojakého typu v charakteristike dvoch podradov potočníkov. Vývin prebieha cez 5-7 instarov. Larva má na spodnej pere vývod snovacích žliaz, ktoré produkujú látku podobnú pavučine. Kuklí sa vo vode, pričom sa zapriada do kokónu. Kukla je pupa dectica libera, pred liahnutím imága sa vyhryzie z kokónu a vylezie na breh.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Na svete poznáme do 5 500 druhov potočníkov. Na Slovensku bolo spoľahlivo potvrdených asi 210 druhov, pričom výskyt ďalších asi 40 druhov sa dá očakávať.

Taxonómia[upraviť | upraviť zdroj]

Delia sa na dva podrady a 18 čeľadí. Rozdelenie do čeľadí však nie je také zrejmé a vžité ako u iných radov hmyzu (nezaobíde sa bez štúdia mikroskopických znakov a často i žilnatiny krídel), navyše pre všetky druhy bez ohľadu na čeľad sa používa jednotný slovenský názov "potočník".

Podrady[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Podrad: Annulpalpia:
    • Posledný článok čeľustných hmatadiel je predĺžený, podobný krátkemu bičíku; tvorí ho niekoľko naznačených krátkych krúžkov. Larvy sú kampodeové s prognátnou hlavou. Nebudujú si schránku buď vôbec, alebo iba v posledných instaroch.
    • V horských potokoch žije Rhyacophila vulgaris (potočník obyčajný), pri brehoch riek Hydropsyche guttata (potočník snovač). Larva tohto druhu spriada vo vode sieť podobnú pavučine, a loví do nej malé vodné živočíchy.
  2. Podrad: Integripalpia:
    • Posledný článok čeľustných hmatadiel je normálny, nepredĺžený. Larvy sú eruciformné s hypognátnou hlavou, a žijú už od prvého instaru v schránke. Základom schránky je lepkavý sekrét snovacích žliaz, na ktorý si larva lepí zrnká piesku, drobné ulitky, kúsky rastlinného detritu a pod. (materiál schránky je často rodovo a druhovo špecifický).
    • V stojatých a mierne tečúcich vodách žije skoro čierny Athripsodes aterrimus (potočník najtmavší), menší husto ochlpený druh Lepidostoma hirtum (potočník huňatý) a náš najväčší druh Phrygaena grandis (potočník veľký) s rozpätím krídel až 6 cm.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]