Predatory lending

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Predatory lending (doslova predátorské požičiavanie; v slovenčine je výraz zriedkavý, prekladá sa ako predátorské úverovanie, vykorisťujúce úverovanie, predátorské požičiavanie či dravé úverovanie) je nepoctivé konanie veriteľa pri procese vzniku úveru. Hoci neexistuje jasná a všeobecne uznávaná definícia, predatory lending možno chápať ako netransparentné, neetické konanie alebo dokonca ako konanie, ktoré používa nezákonné praktiky pri dohadovaní pôžičky alebo v priebehu jej splácania. Táto oblasť sa týka najmä nepoctivých jednotlivcov a bezmenných firiem, ktoré pre svoje služby vyhľadávajú rizikových klientov (napr. ľudia nevzdelaní, už zadlžení, bez pravidelného príjmu a pod.) – ide o tzv. subprime trh. „Predátori“ vedia, že takí klienti nemajú šancu získať úver od banky alebo zavedenej nebankovej spoločnosti kvôli nízkej schopnosti splácať. Napriek tomu, alebo práve preto, vysoké riziko nesplácania vyvažujú najčastejšie astronomickou cenou úveru.[1] Medzi ďalšie zistené praktiky patrí podpis bianco zmenky bez jasne vyplnenej doložky, ktorá určuje, akú hodnotu na ňu možno doplniť. Za niekoľkotisícový dlh požadujú ručenie mnohonásobne drahšej nehnuteľnosti alebo ďalšie nevýhodné ustanovenia skryté v zložito konštruovanej zmluve. Predátorské úverovanie sa často vníma ako synonymum k úžere.

Vývoj požičiavania peňazí za úrok[upraviť | upraviť zdroj]

Platba úroku nebola v minulosti samozrejmosťou, naopak – úrok sa považoval za hriech. V Európe 4. storočia panovala predstava, že pravá činnosť pre človeka je poľnohospodárstvo, pretože sa páči Bohu. Obchod sa toleroval, ale zisk z neho sa považoval za nevhodný. Rovnako aj úrok z pôžičky. Preto sa cirkevný koncil v Elvíre v roku 305 rozhodol zakázať kňazom, aby úroky vyžadovali alebo platili.

Zmena nastala v 13. storočí, keď svätý Tomáš Akvinský predpokladal, že úrok je odmena za čas, počas ktorého musí veriteľ čakať, kým mu dlžník peniaze vráti. Čas ale patrí len Bohu, a preto aj úrok musí patriť Bohu, ktorého v pozemskom svete reprezentuje cirkev. Skutočný prelom nastal až v 17. storočí v Anglicku, keď filozof W. Petty argumentoval, že úrok je rovnaký príjem, ako renta z pozemku. Na neho nadväzuje N.W. Senior so svojou teóriou abstinencie. Podľa neho je na vznik kapitálu potrebné, aby človek abstinoval od konečnej spotreby. Človek chce spotrebovávať, ale abstinencia je pre neho ujma, za ktorú musí dostať zaplatené (úrok). Aj v súčasnosti úrok odmieta napr. islamské bankovníctvo.[2]

Pojem predatory lending[upraviť | upraviť zdroj]

Označenie obchodných praktík ako "predatory" sa prvýkrát v angličtine objavilo až v roku 1912 v novinách Evening Times, ktoré vychádzali v americkom New Jersey.[3] Slovné spojenie predatory lending sa objavilo až o osemdesiat rokov neskôr: v roku 1991 ho pravdepodobne prvýkrát použil Bruce Marks, výkonný riaditeľ Union Neighborhood Assistance Corporation of America (UNAC). UNAC je nezisková organizácia, ktorá sa snaží o stavbu cenovo dostupných štvrtí v USA v osobnom vlastníctve jednotlivých obyvateľov. Širšie sa tento termín začal používať až v roku 2000.

Predatory lending sa dá analyzovať z mnohých uhlov. Niektoré možné charakteristiky takéhoto konania sú:

  1. Úver s omnoho horšími podmienkami alebo za vyššiu cenu ako ho môžu získať ostatní zákazníci. Ten, kto úver poskytuje, si je vedomý, že klient ho s veľkou pravdepodobnosťou nebude môcť riadne splácať.[1]
  2. Veriteľ úmyselne zneužíva výhodu voči bežným klientom pre svoje vlastné obohatenie. Obzvlášť sa vyskytuje na rizikovom trhu.[4]
  3. Nepoctivé alebo nezákonné podmienky úveru vnútené dlžníkovi klamlivými predajnými taktikami a niekedy aj podvodmi. Predátori sa zameriavajú na chudobných ľudí, staršie ročníky a minority a využívajú ich neznalosť. Predátorské konanie je neférové, neetické a niekedy aj nelegálne.[5]
  4. Veriteľ získava nefér výhodu nad dlžníkom, často vďaka podvodu, lži alebo účelnej manipulácii, aby uzavrel úver, ktorý je pre dlžníka nevýhodný.[6]

Nie vždy je určité konanie predátorské, i keď sa tak na prvý pohľad môže zdať. Aj preto je jednoznačná definícia predátorského úverovania ťažká. Vždy treba prihliadať na okolnosti. Klientovi, ktorého rizikovosť nesplácania je nízka, môže veriteľ ponúknuť nízku cenu, ale v zmluve dohodnúť vysoké sankcie za nesplácanie. Pokiaľ zákazník takým podmienkam porozumie, vie o nich pred podpisom zmluvy a ak s nimi súhlasí, také konanie nemôže byť považované za predátorské.[6] Predátorské úvery sú podmnožinou tzv. subprime úverov (teda rizikových úverov), ale nie všetky rizikové úvery sú aj predátorské.[7][8]

Charakteristiky veriteľa - predátora:[7][upraviť | upraviť zdroj]

Predátorské úverovanie sa objavuje najmä v oblastiach, v ktorých dlžníci čelia nedostatku informácií, nedokonalej konkurencii a nedokonalej právnej ochrane.[9] Je spojené s agresívnym marketingom, s klamlivou reklamou a vyvolaním dojmu výhodnosti.[10] Predátori sa snažia vytvoriť obraz dôveryhodnosti, a to formou falošnej empatie. Dlžníci tak nie sú schopní rozoznať spoľahlivosť ponúkaných služieb, čo sa ukazuje ako rozhodujúci faktor. Vo chvíli, keď ju rozpoznajú, je už neskoro.[11]

Predátori v SR[12][upraviť | upraviť zdroj]

Úžera a predátorské úvery sa na Slovensku začali výraznejšie objavovať až od začiatku 90. rokov. V rokoch 19481989 sa úžera vyskytovala len výnimočne. Pokiaľ sa objavovala, boli to iba ojedinelé prípady v rámci izolovaných skupín (napr. Rómovia alebo sociálne vylúčení).[13]

Vznik a rozvoj predatory lending nie je v Slovenskej republike odborne zdokumentovaný a opísaný. Pravdepodobne sa objavuje už od počiatku 90. rokov 20. storočia, keď ekonomika prešla z centrálne plánovanej na trhovú. Predátori môžu v úverovaní používať jednu alebo viac predátorských praktík. Medzi najčastejšie patria:

  • predátor neskúma, či žiadateľ bude môcť pôžičku splácať, zarába na enormných úrokoch alebo sankciách za nesplácanie
  • predátor už pri poskytovaní pôžičky vie, že klient nebude schopný dohodnuté podmienky dodržať, na čo je pripravený
  • predátor žiada neúmerne vysoké vstupné poplatky – čiastky zhruba niekoľko tisíc korún, ako poplatok za zrušenie pôžičky, ktorú nie vždy poskytne.
  • predátor sľubuje žiadateľovi o pôžičku niečo iné ústne ako mu neskôr preloží v zmluve
  • predátor nedáva žiadateľovi o úver priestor vziať si zmluvu domov a preštudovať si podmienky
  • predátor manipuluje žiadateľa - vyvoláva dojem profesionála, radcu, pred podpisom zmluvy je veľmi ochotný, familiárny, naoko odpúšťa určité poplatky
  • predátor sa vyhráža fyzickým násilím alebo majetkovou ujmou dlžníkovi a jeho rodine pokiaľ nespláca
  • predátor vyžaduje vratnú kauciu ako podmienku vyplatenia pôžičky – v čase, keď má právo klient žiadať svoju kauciu späť, potom predátor nekomunikuje a nie je možné ho kontaktovať
  • predátor nechá klienta podpísať bianco zmenku (prázdnu zmenku), kam neskôr vpíše akokoľvek vysokú čiastku
  • predátor požaduje neúmerne vysokú záruku – chce, aby aj za veľmi nízky úver klient ručil mnohonásobne hodnotnejšou nehnuteľnosťou.
  • vysoké čiastky za telefón – vybavenie pôžičky prebieha na telefónnej linke s vysokou tarifou, čo žiadateľ netuší. Operátor zámerne predlžuje hovor, aby žiadateľ zaplatil vysokú čiastku za telefón. Predátor núti žiadateľa volať opakovane
  • predátor ponúka, že za poplatok zaistí sprostredkovanie úveru u tretej spoločnosti (najčastejšie renomovaná spoločnosť, banka), pritom oslovenie tejto inštitúcie nemá vôbec v úmysle. Žiadateľovi oznámi, že úver nebol schválený, zinkasovaný poplatok však nevráti
  • predátor požaduje zriadenie inkasa v prospech jeho účtu. Neskôr strhne peniaze, pôžičku však neposkytne
  • predátor často neporušuje zákon, nechová sa však fér a eticky, klame a využíva núdzu žiadateľa o pôžičku
  • predátor vyhľadáva a svoje služby aktívne ponúka nemajetným, nezamestnaným, nevzdelaným, starým alebo sociálne vylúčeným ľuďom
  • predátor prestane komunikovať s klientom vo chvíli, keď dosiahne to, čo chce.

Citát[upraviť | upraviť zdroj]

„Brať si úver od spoločnosti poskytujúcej predátorské úvery je ako lúpež bez pištole alebo s plniacim perom v ruke. (Doing business with the predatory lender is like robbery without a pistol or robbery with an ink pen).“[10]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b SAUNDERS-SPARKS, Alex. Stop! Illegal Predatory Lending: A Self-Help Guide. [s.l.] : AuthorHouse, 2007. ISBN 9781425941215. S. 124. (anglicky)
  2. NĚMEC, Petr. Islámské bankovnictví [online]. ČTK a The Associated Press, 25.7.2009, [cit. 2011-05-04]. Dostupné online. (česky)
  3. RUZICH C. M., GRANT A. J.. Predatory Lending and the Devouring of the American Dream. The Journal of American Culture, 2009, čís. 32, s. 137-45. ISSN 10.1111/j.1542-734X.2009.00704.x.
  4. DORSEY M., ROCKWELL, D. L.. Financing Residential Real Estate. Bellevue : Rockwell Publishing, 2005. S. 595. (anglicky)
  5. SEPPINNI, Darin J.. The Millionaire Mortgage Broker: How to Start, Operate, and Manage a Successful Mortgage Company. New York : McGraw-Hill Professional, 2006. ISBN 0071481567. S. 400. (anglicky)
  6. a b U.S. SENATE, SPECIAL COMMITTEE. Consumer protection federal and state agencies face challenges in combating predatory lending. Washington : [s.n.], 2004. S. 120. (anglicky)
  7. a b FRAZIER, J. W; TETTEY-FIO E.. Race, ethnicity, and place in a changing America. Binghamton : Global Academic Publishing, 2006. S. 426. (anglicky)
  8. XUDONG A.; BOSTIC, R. W.. Policy Incentives and the Extension of Mortgage Credit: Increasing Market Discipline for Subprime Lending [online]. Social science research network, 2008. (anglicky)
  9. BECK T.; DE LA TORRE A.. The Basic Analytics of Access to Financial Services. [s.l.] : World Bank Publications, 2006. S. 57.
  10. a b HILL R. P.; KOZUP J. C. Consumer Experiences with Predatory Lending Practices. Journal of Consumer Affairs, 2007, roč. 41, čís. 1, s. 29-46.
  11. CHO J. E; HU H.. The effect of service quality on trust and commitment varying across generations. International Journal of Consumer Studies, 2009, roč. 33, čís. 4, s. 468-476.
  12. FETTER, Richard W.. Velká rizika malých mimobankovních půjček [online]. Internet Info, s.r.o., 2.12.2009, [cit. 2011-05-04]. Dostupné online. (česky)
  13. Žijí mezi námi - Historie a současnost Romů [online]. [Cit. 2011-05-04]. Dostupné online. (česky)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • SAUNDERS-SPARKS, Alex. Stop! Illegal Predatory Lending: A Self-Help Guide. Bloomington: AuthorHouse, 2007. ISBN 9781425941215.
  • DORSEY, Megan; ROCKWELL, David L. Financing Residential Real Estate. Bellevue: Rockwell Publishing, 2005.
  • SEPPINNI, Darin J. The Millionaire Mortgage Broker: How to Start, Operate, and Manage a Successful Mortgage Company. New York : McGraw-Hill Professional, 2006. ISBN 0071481567.
  • FRAZIER, John W; TETTEY-FIO, Eugene. Race, ethnicity, and place in a changing America. Binghamton: Global Academic Publishing, 2006.
  • XUDONG, An; BOSTIC, Raphael W. Policy Incentives and the Extension of Mortgage Credit : Increasing Market Discipline for Subprime Lending. Social science research network [online]. 2008.
  • BECK, Torsten; DE LA TORRE, Augusto. The Basic Analytics of Access to Financial Services. World Bank Publications. 2006.
  • HILL, Ronald Paul; KOZUP, John C. Consumer Experiences with Predatory Lending Practices. Journal of Consumer Affairs. 2007.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Predátorské úvěrování na českej Wikipédii.