Prstenec G

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Prstenec G na zábere zo sondy Cassini

Prstenec G je jeden z najzáhadnejších prstencov Saturna. Podľa najnovších zistení je vytváraný relatívne veľkými ľadovými čiastočkami, ktoré sú vovnútri jasného oblúka na vnútornej hrane prstenca. Čiastočky sú udržiavané v oblúku gravitačným pôsobením Saturnovho mesiaca Mimas. S týmito čiastočkami sa zrážajú mikrometeoroidy, rozbíjajú ich na telieska prachovej veľkosti, ktoré potom zjasňujú oblúk na hrane prstenca G. Plazma v magnetickom poli obrej planéty neustále preteká cez tento oblúk, strháva jemné čiastočky a tak vzniká prstenec G. Objav je dôkazom zložitého pôsobenia medzi mesiami Saturna, prstencami a magnetosférou. Na rozdiel od iných prachových prstencov Saturna, napríklad E a F, nie je prstenec G tesne spojený so žiadnym mesiacom, ktorý by buď doň dodával materiál alebo ho modeloval a rušil, ako to robia Prométeus a Pandora s F prstencom. Poloha prstenca G doteraz vzdoruje vysvetleniu.

Obrázky zo sondy Cassini ukazujú, že jasný oblúk na hrane prstenca G zaberá jednu šestinu celého obvodu jeho dráhy okolo Saturna. Je široký okolo 250 km, čo je omnoho menej ako celková šírka 5 955 km prstenca G. Zdá sa, že jasný oblúk v prstenci G je dlhožijúci útvar. V jeho blízkosti sa nachádza gravitačná porucha, vyvolaná mesiacom Mimas. Počítačové simulácie ukázali, že gravitačné poruchy môžu naozaj vytvárať také štruktúry, ako sú v prstenci G. V slnečnej sústave existuje podobné gravitačné poruchy len prstencových oblúkoch Neptúna.

Vedci sú presvedčení, že v oblúku sú schované, dosiaľ nezahliadnuteľné väčšie telesá, s veľkosťou od rozmeru hrášku po malé balvany. Celková hmotnosť všetkých týchto telies sa rovná hmotnosti malého, na ľad bohatého mesiaca s priemerom asi 100 m.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]