Prvá látka (Aristoteles)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Prvá látka je podľa Aristotela základ všetkého bytia. Prvotná látka nie je určená (ani určiteľná) ničím, čo určuje reálne (konkrétne) stavy súcna. Vytvára určitý potenciálny predpoklad existencie. I keď je základom všetkého bytia, nemožno ju s bytím stotožňovať a nemožno ju dokonca považovať ani za číru, existujúcu súčasť konkrétneho bytia.

Najjednoduchšou určenosťou tejto prvotnej látky sú štyri prvky - oheň, vzduch, voda, zem, s ktorými sa stretávame už u predsokratovských mysliteľov. Predstavujú určitý medzistupeň medzi prvou látkou, ktorá je zmyslovo nepostihnuteľná, a skutočne existujúcim svetom, ktorý je zmyslovo vnímateľný. Pri zmyslami vnímateľných veciach (ktorých štúdium tvorí predmet prírodných vied - fyzík) možno rozlíšiť dve dvojice vzájomne protikladných vlastností: teplo a chladno, vlhko a sucho. Štyri základné spojenia týchto vlastností potom charakterizujú štyri základné prvky: oheň je spojením teplého a suchého, vzduch je spojením teplého a vlhkého, voda je spojením chladného a vlhkého a zem je spojením chladného a suchého.

Tieto štyri prvky sú potom vlastným základom skutočnosti (zmyslovo vnímateľných vecí). Súčasne je možná aj premena jedného prvku na druhý, čo je umožnené tým, že všetky prvky sú v zásade (konkrétnejšou) modifikáciou jednej a tej istej prvej látky.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.