Rádiológia pečene

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Rádiológia pečene je oblasťou medicínskeho odboru rádiológia, a zaoberá sa zobrazovaním chorobných stavov tohto orgánu za pomoci röntgenového žiarenia, ultrazvuku a magnetickej rezonancie.

CT vyšetrenie pečene[upraviť | upraviť zdroj]

Pre kvalitné vyšetrenie pečene je nevyhnutné použitie helikálnej počítačovej tomografie. Denzita normálneho parenchýmu pečene sa pohybuje medzi 40 až 70 HU.

Význam vnútrožilového podania kontrastnej látky (k.l.)[upraviť | upraviť zdroj]

Pečeň má dvojité cievne zásobenie: 25% krvi je z pečeňovej tepny (arteria hepatica), 75% z vrátnice (vena portae). Podanie kontrastnej látky zväčší rozdiel denzít medzi normálnym parenchýmom a ložiskom v pečeni - a veľkosť tohto rozdielu v rôznych fázach prechodu kontrastnej látky pečeňou závisí od toho, ktorý z týchto dvoch zdrojov krvi je hlavným „zásobovačom“ ložiska v pečeni.
Rozlíšenie jednotlivých chorobných stavov pečene preto často vyžaduje dynamické vyšetrenie po vnútrožilovom podaní kontrastnej látky - v arteriálnej fáze (12-20 sekúnd po začiatku podávania k.l.), fáze redistribúcie (artério-portálnej fáze; 20 až 60 s po začiatku podávania k.l.) a vo fáze rovnovážnej (120 sekúnd po začiatku podávania k.l.). V arteriálnej fáze sa maximálne sýti aorta, tepny a výrazne i ložiská v pečeni, ktoré majú zásobenie hlavne z a.hepatica. V arterio-portálnej fáze sa do pečene dostáva kontrastná látka z vena portae a dochádza k výraznému sýteniu normálneho parenchýmu, zásobovaného najmä krvou z tohto zdroja. Je to ideálna fáza na zobrazenie málo cievne zásobených - tzv. hypovaskularizovaných ložísk, ktoré vyniknú oproti „svietiacemu“ parenchýmu pečene. V rovnovážnej fáze dochádza k vyrovnaniu denzít parenchýmu pečene a krvi, kontrastná látka sa rovnomerne distribuuje intra- i extracelulárne. Následkom je zníženie kontrastu väčšiny ložísk v pečeni s jej parenchýmom.
Kontrastnú látku je potrebné podávať automatickou striekačkou vo forme bolusu - čo znamená, že určitý objem kontrastnej látky sa podáva konštantnou rýchlosťou priamo do žily pacienta. Objem sa pohybuje v závislosti od hmotnosti a obsahu jódu v k.l. - obyčajne medzi 75 až 100 ml, podáva sa jednorazovo rýchlosťou 2-3 ml/s. Množstvo potrebnej kontrastnej látky možno znížiť následným podaním bolusu fyziologického roztoku, ktorý „tlačí“ k.l. pred sebou - k tomu je však potrebná dvojcestná automatická striekačka.

Ďalšie odkazy[upraviť | upraviť zdroj]