Ragnarök

Z Wikipédie

Ragnarök je v severskej mytológii označenie pre koniec sveta, zánik bohov, poslednú bitku mocností dobra a zla. Podľa legendy má svet byť opäť obnovený, protože prežije osem dobrých bohov a jeden ľudský pár, ktorý sa pred nebezpečím ukryje ve kmeni stromu Yggdrasilu.

[upraviť] Tradičné podanie

Bohovia vedia, že Ragnarök je nevyhnutný. Hoci existuje veštba, že na konci sveta dôjde k veľkej bitke, v ktorej budú zničení, predsa sa na ňu pripravujú.

Veľkosť bohov spočívá v tom, ako vzdorujú osudu, ktorému sa nemôžu vyhnúť. Záverečné štádium života sa ohlási rôznymi zlými znameniami. Najprv príde krutá zima (fimbulvetr) a takéto zimy prídu tri za sebou bez toho, aby ich vystriedalo leto. Po celej zemi zavládnu kruté boje.

Slnko a mesiac budú prenasledovať vlci a zhltnú ich - nastane tma. Na svet zaútočia tri hlavné mocnosti. Z mora se vyplazí obrovský had Midgardsormr (Jörmungandr) v bojovej nálade, čím uvedie do pohybu loď z nechtov mŕtvych Naglfar. Túto loď riadi obor Hrym, kormidelníkom je Loki. Z juhu prichádzajú démon ohňa Surtr so synmi Muspellu. Ale zo všetkých najstrašnejší je vlk Fenrir. V tejto chvíli povstane Heimdall a zatrúbením dá vedieť, že nastává Ragnarök a bohovia sa pripravujú do boja.

Freyr bojuje proti Surtovi, ale padne. Thor bojuje s Midgardsormom a obaja sa zabijú navzájom. Fenrir zhltne Ódina, zabije ho však jeho syn Vídar. Týr bojuje so psom Garmom (strážca z podsvetia) a privodia si navzájom smrť, rovnako dopadne súboj Lokiho a Heimdalla. Potom Surtr vrhne na celú zem oheň a všetko spáli.

Po Ragnaröku však z oceánu vyvstane nová zem, ktorú zaľudnia ľudia, ktorí sa ukryli v koreňoch jaseňa Yggdrasilu a bohovia, ktorí prežili, spolu s Baldrom a Hödom, navrátilcami z Helheimu, nájdu v troskách Valhally posolstvo Ódina – runy.