Snorri Sturluson

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Snorri Sturluson

Snorri Sturluson (* 1178 alebo 1179 Hvammur, Breiðifjörð – † 23. september 1241 Reykjaholt) bol islandský historik, básnik a politik.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Snorri pochádzal z mocného a váženého rodu Sturlungovcov, ktorý sa v čase keď žil, stal najmocnejším na Islande a zapísal sa do dejín ako vek Sturlungov. V detstve poslali Snorriho na výchovu k Jónovi Loftssonovi na dvor Oddi, ktorý bol dôležitým kultúrnym centrom stredovekého Islandu. Tu v škole, ktorú založil Jónov dedo Saemund Múdry nadobudol vzdelanie v latinčine, rétorike, teológii, geografii, islandských zákonoch a genealógiách a v nórskej a islandskej historiografii.

Keď Jón Loftsson zomrel, mal Snorri devätnásť rokov. O dva roky neskôr sa výhodne oženil s Herdis, dcérou bohatého kňaza a veľmoža na Borgu na západnom Islande, niekdajšom sídle najslávnejšieho islandského speváka skaldskej poézie Egila Skalagrímssona. Neskôr získal ďalšie statky, z ktorých na Reakjaholte si zriadil trvalé sídlo.

V rokoch 12151218 bol lögsögumaður snemu altingu, najvyššieho úradu v krajine.

V rokoch 12181220 uskutočnil svoju prvú cestu do Nórska, kde ho s poctami prijal vtedy ešte neplnoletý kráľ Hákon Hákonarsson a jarl Skúli, ktorý ríšu spravoval. Na ich počesť napísal Snorri oslavnú báseň Háttalal.

V tom čase sa vzťahy medzi Nórskom a Islandom začali rapídne zhoršovať a jarl Skúli sa chcel vyslať na Island vojsko. Snorri sa ponúkol ako sprostredkovateľ a sľúbil Nórom spojenectvo, za čo ho po návrate domov krajania nenávideli. Na Islande ale v záujme Nórov nič nepodnikol a tým si zase znepriatelil nórskeho kráľa. Namiesto toho výhodnými sobášmi svojich dcér a spojenectvami rozširoval svoj majetok a politickú moc a v rokoch 12221231 sa stal znova lögsögumaður altingu. V tom čase (12201235) Snorri pracoval aj na svojom literárnom diele. Na pozícii najmocnejšieho muža Islandu sa však Snorri neudržal dlho. Manželstvo jeho dcér trvalo krátko, Snorri upadol do majetkových sporov so svojimi zaťmi a z bývalých spojencov sa stali nepriatelia. Jeho brat Sighvat a synovec Sturla ho prepadli a vyhnali z Reykjaholtu.

O rok neskôr (1237) odišiel do Nórska, kde sa najviac zdržiaval na Skúliho dvore, ktorý už bol povýšený na vojvodu a robil si nároky na nórsku korunu. Tu o dva roky neskôr dostal Snorri správu, že Sighvat a Sturla padli v bitke a Reykjaholt je znova voľný. Napriek kráľovmu zákazu opustil vďaka Skúliho pomoci Nórsko a vrátil sa na Island.

Na Islande bol Snorriho najväčším nepriateľom Gissur Þorvaldsson, jeho bývalý zať, ktorý už predtým zabil Sighvata a Strula a na ktorom si nórsky kráľ vyžiadal buď vydanie Snorriho do Nórska alebo jeho smrť. Gissur zvolil istotu a tak v noci 22. septembra 1241 prepadol so sedemdesiatimi mužmi Snorriho v Reykjaholte a dal ho sťať v pivnici jeho vlastného domu.

Potom Gissur počas dvadsiatich rokov krvavých bojov získal úplnú moc na Islande, ale za spojenectvo s nórskym kráľom zaplatil stratou samostatnosti Islandu na 692 rokov (12621944).

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Edda (aj Mladšia či Snorriho Edda)
  • Heimskringla (Okruh sveta)
  • Sága o Egilovi (Snorriho autorstvo je neisté)

Iné[upraviť | upraviť zdroj]

O Snorriho dobe rozpráva dielo Snorriho synovca Sturly Tórdarsona Sága o Islanďanoch.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]