Severská mytológia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Thor na kresťanskej kresbe

Severská mytológia je súhrn povestí, legiend a predstáv o hrdinoch, bohoch, vzniku, účelu a konci sveta pochádzajúci od germánskych kmeňov obývajúcich Škandinávsky polostrov a jeho okolie. Ide napr. o Nórov, Švédov alebo Dánov, ktorých spája spoločná vikingská minulosť. V širšom zmysle ide o staré náboženské predstavy spoločné všetkým germánskym kmeňom, teda napr. aj Anglom alebo Sasom. Tí však prijali kresťanstvo oveľa skôr ako severania. K severskej mytológii sa niekedy tiež radí fínska mytológia.

Severský Panteón tvoria dve skupiny bohov, vojnoví Asovia a Vanovia spojovaní s plodnosťou. Za najvyššieho boha sa dá považovať Odin, jeden z troch prvotných bohov a patrón mágie a rún, Thor, boh vojny a Frey, boh plodnosti. Okrem bohov existujú aj zlí obri, svetlí alfovia a tiež čierni alfovia (trpaslíci). V severskej mytológii tiež existuje pomerne nejasný systém deviatich svetov spojených svetovým jaseňom Yggdrasilom, v ktorých sídlia spomínané stvorenia, ľudia a duše mŕtvych.

Stvorenie sveta[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku sveta existovala len priepasť Ginnungagap medzi Niflheimom na severe, ríšou chladu a hmly a Múspellheimom na juhu, ríšou ohňa. V Niflheime sa nachádzala všetkopohlcujúca studňa Hwergelmir, z ktorej vytieklo dvanásť riek, ktorých voda stále zamŕzala. Na túto masu ľadu začalo pôsobiť teplo z Múspellheimu a z kvapiek vzniknutých z roztápajúceho ľadu povstal mrazivý obor Ymir. Súčasne s ním vznikla na mlieko bohatá krava Audhumla, ktorej mliekom sa živil. Tá však začala olizovať slaný kameň (alebo aj slanú ľadovú kryhu), prvý deň z ľadu vystúpili vlasy, druhý deň hlava a tretí deň celý muž, praotec Asov Buri. Medzitým Ymirovi v ľavom podpazuší vznikol muž a žena, trením nôh o seba vznikol šesťhlavý obor Thrudgelm. Buri nevedno ako splodil syna Bora, ktorý si vzal za manželku obryňu Bestlu, dcéru obra Bolthorna a spolu splodili troch synov menom Odin, Vili a Vel. Tí videli ako sa z hermafrodita Ymira rodia stále noví obri a preto sa rozhodli zabiť jeho i jeho potomkov. V krvi zabitého praotca obrov sa utopili všetci obri až na Thrudgelmirovho syna Bergelmiho a jeho ženy. Mŕtve telo odtiahli Borovi synovia doprostred Ginnungagapu a začali z neho tvoriť svet. Z jeho mäsa vytvorili krajinu, z kostí hory, z krvi moria a rieky, z vlasov stromy a z mozgu oblaky. Do svetových strán postavili škriatkov nazývaných Ausbui, Westra, Sudre a Nord, a z Ymirovho obočia vytvorili múr chrániaci svet ľudí pred obrami. Nakoniec vyzdvihli na nebo jeho lebku a do nej uschovali ohnivú iskru z Múspellheimu čím stvorili Slnko.

Ľudia vznikli tak, že keď Odin, Vili a Vel prechádzali po morskom pobreží narazili na vyplavené stromy vdýchli im život, prvý muž sa volal Ask ("jaseň") a prvá žena Embla ("jiva"). Jeden z bohov im vdýchol život, druhý im dal rozum a pohyb a tretiu podobu a zmysly. Potom sa bohovia odobrali do Asgardu, ktorý spojili s Midgardom, svetom ľudí, dúhovým mostom nazývaným Bifröst.

Posmrtný život[upraviť | upraviť zdroj]

S výnimkou zabitých na bojovom poli a utopených odchádza duša mŕtvych do ríše Niflheim (alebo tiež Helheim či Nifhel). Podľa niektorých predstáv mŕtvi večne chodia po vresovisku zarastenom tŕnistými rastlinami a musia sa prebrodiť cez rieku plnú ostrých úlomkov ľadu. Duše utopených odchádzajú k bohyni Ran, manželke Aegiho, boha mora a zabití v bitke odchádzajú do Valhally, kde sa cvičia v boji na Ragnarök.

Literárne zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Severská mytologie na českej Wikipédii.