Redaktor:CalmWind/Manul

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
CalmWind/Manul
Vedecká klasifikácia

Manul (Otocolobus manul) je jediná voľne žijúca divoká dlhosrstá mačka. Obýva skalné stepi ázijskej časti Ruska, Nepálu a Tibetu. V minulosti bola zahrnutá do rodu Felis, v súčasnosti je jediným zástupcom rodu Otocolobus

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hmotnosť: 3-4. 5 kg
  • Dĺžka: 50-65 cm + 21-31 cm, chvost

Manul je veľký asi ako domáce mačky, ale už na prvý pohľad zaujme hustou, dlhou srsťou. Dlho bol považovaný za predka dlhosrstých plemien domácich mačiek, najmä perzskej mačky, ale dnes už vieme, že to nie je pravda.

Manul má silnú stavbu tela, má relatívne krátke nohy a krátke uši ,skryté v srsti. Na rozdiel od iných malých mačiek má okrúhle zornice.

Srsť je veľmi dlhá a hustá. Na bruchu môže byť až dvakrát dlhšia ako na chrbte, je to, prispôsobenie na pohyb v hlbokom snehu. Srsť je v šedá alebo červená, s burým alebo bodkovaným vzorom. Na bruchu je srsť tmavšia.


Presné sfarbenie srsti manula je veľmi variabilný a viedlo to k rozlíšeniu troch poddruhov:

O.m.manul, ktorý žije v Mongolsku a Číne, je "typicky sfarebný" manul,

O.m.ferrugineus, žijúci v okolí Kaspického mora, jeho srsť je červenkastá, a

O.m.nigripectus, žijúci v Tibete a Nepále, naopak, je veľmi svetlý poddruh.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Ako je uvedené vyššie, existujú tri poddruhy manulov, žijúcich na území od Kaspického mora, po západnú Čínu a Mongolsko. Nevyskytuje sa, ale na celom území, len veľmi zriedkavo bol pozorovaný v nížinách a v niektorých oblastiach bol vyhubený.

Stanovište[upraviť | upraviť zdroj]

Manul žije v skalných suchých stepiach a v horách do nadmorskej výšky až 4800 m n.m, nížinám sa vyhýba. Nežije, ale v takých výškach ako irbis.

Biológia[upraviť | upraviť zdroj]

Manuli sú samotári, lovia v noci, alebo za úsvitu a súmraku. Počas dňa spia v úkrytoch pod kameňmi, v malých jaskyniach, a niekedy v opustených norách iných zvierat. O ich správaní, toho veľa nevieme, v svojom prirodzenom prostredí sa dokážu veľmi dobre skryť pred očami ľudí. Nemňaukajú, ale vydávajú zvuky, ktoré znejú ako štekot malého psa.

Dokonca aj ich rozmnožovanie nie je veľmi známe. Manuli žijú ďalej na sever, sa pária neskôr ako južnejšie populácie, mačiatka sa rodia po 9-10 týždňoch. Narodia sa 3 až 6, ale boli opísané aj prípady, keď v jednom vrhu sa narodilo 8 mačiatok. Vo veku dvoch mesiacov sú už odstavené. Dožíva sa až 12 rokov.

Manuli sú aktívni lovci, ich hlavnou korisťou sú Piky sú to malé cicavce ktoré vyzerajú ako králik, ale s krátkymi ušami, vážia okolo 250 gramov.. Ďalej lovia malé hlodavcehmyzožravce a vtáky.

Ohrozenie[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti boli manuli vo veľkom lovení pre svoju kožušinu. Teraz je to vo väčšine štátov, kde sa manul vyskytuje, zakázané. V súčasnosti je najväčším problémom hubenie pik, ktoré sú hlavne v Číne považované za škodlivý druh, kvôli rovnakej potrave ako dobytok. Piky sú pre manula, podobne ako pre mačku šedú, hlavným zdrojom potravy, a mačka sa často otrávi jedom požitím piky. Samozrejme, aj samotný úbytok pik má neblahé dôsledky na miestnu populáciu manulov.

Manuli, hlavne mačiatka, sú tiež veľmi citlivé na toxoplazmózu. V prírode manuli sa s týmto parazitom nedostanú do kontaktu, nemajú preto potrebné protilátky. Toxoplazmóza spôsobuje úhyn manulích mačiatok, ktoré sa narodili v zajatí, a až donedávna to bránilo prírastkom populácie manulov v zoologických záhradách.

Galéria obrázkov[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]


Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

[[Kategória:Takmer ohrozené druhy]]