Redaktor:MD-Monika
Nové médium[upraviť | upraviť zdroj]
Pojem ,,nové médium" sa začal v odbornej literatúre bližšie vymedzovať už koncom osemdesiatych a začiatkom devädesiatych rokov 20. storočia. Očakávania boli smerované najmä na efektívnejšiu elimináciu vplyvu faktorov priestoru a času na komunikáciu, zvýšenie objemu dostupných informácií, zrýchlenie ich cirkulácie v spoločnosti a obohatenie komunikácie o prvky interaktivity a multimediálnosti. Diskusie o novom médiu/médiách majú mnoho stupňov voľnosti hlavne kvôli nezjednoteniu sa na jednom chápaní pojmu médium .
Vymedzenie pojmu Nové médium[upraviť | upraviť zdroj]
Zatiaľ čo jedna časť autorov vníma nové médium v zmysle primárneho média, postaveného na úroveň orálnemu či písomnému médiu, druhá časť vidí nové médium skôr ako sekundárne médium a jeho reprezentantov uvádza rôzne podoby internetového umenia, video hry, sociálne siete a virtuálny svet všeobecne, email, blog, wiki, hypertextové priestory typu Web 2.0, ale aj multimediálne nosiče, akými sú CD a DVD a systémy bezdrôtovej/mobilnej komunikácie.
Charakteristika Nového média[upraviť | upraviť zdroj]
Koncept nového média predstavil ako jeden z prvých Rogers vymenovaním troch charakteristík: interaktivitu, demasifikáciu a asynchrónnosť. Bolter a Grusin pridali k týmto trom charakteristikám štvrtú - špecifický spôsob remediácie: To, čo je nové na nových médiách vychádza zo špecifického spôsobu, ktorým preformujú staršie médiá a zo spôsobov, ktorými staršie médiá reagujú na výzvy od nových médií...re-prezentáciu jedného média v inom nazývame remediáciou a tvrdíme, že remediácia je rozhodujúcou charakteristikou nových digitálnych médií.
Podľa Leva Manovicha sa nové médium charakterizuje piatimi vlastnosťami:
- Digitálnou formou vyjadrenia informácie - umožňuje popísať mediálny objekt matematicky a manipulovať s ním pomocou algoritmu.
- Modularitou - médium umožňuje skladať jednotlivé elementy do váčších objektov.
- Automatizáciou manipulácie s informáciou - automatizácia umožňuje používateľovi média vykonávať nad informačným obsahom zložité operácie, ktoré by sám ťažko zvládal.
- Variabilitou - variabilné médium má nespočetný počet verzií, napríklad Facebook síce používa jednotnú kostru, ale každý používateľ má svoju verziu.
- (Kultúrnym) transkódovaním - nové médium má nad technologickou vrstvou kultúrnu vrstvu, ktorej úlohou je prezentovať používateľovi informačný obsah.
Manovichovo nové médium tvoria v podstate binárne dáta interpretované softvérom umožňujúcim vytvárať rôzne formy prezentácie/prístupu/použitia informácie.
Odlišnosti nového média od jeho predchodcov, dostaneme súbor nasledujúcich rozdielov:
- Nové médium je digitálne.
- Nové médium dáva používateľovi možnosť participovať na formovaní medializovaného obsahu.
- Dochádza k presunu kontroly nad médiom do rúk používateľov.
- Nové médiu podporuje kreativitu na oboch svojich koncoch v doteraz nepoznanom rozsahu.
- Pri novom médiu platí aj Mc Luhanovo tvrdenie o parazitovaní starého média na novom: tradičné elektronické médiá parazitujú na novom médiu hneď dvoma spôsobmi : preberajú z neho informácie, umiestňujú doň vlastný informačný obsah.
- Mediátorom v prípade nového médiá sú (počítačové/sieťové) dáta.
Nové médium stavia pred človeka, spoločnosť tradičné médiá nové výzvy:
- Naučiť sa využívať prvok interaktivity.
- Zvládnuť nový komunikačný jazyk (multimédiá).
- Zvládnuť nový jazyk média a novú gramatiku - hypertext.
- Vyrovnať sa so zánikom bariér vstupu na trh (ktokoľvek môže dnes začať vydávať e-noviny, robiť vlastné www prezentácie).
- Naučiť sa digitálne čítať (surfovať).
- Orientovať sa vo virtuálnom priestore
- Nanovo koncipovať otázky slobody prejavu, cenzúry a ochrany súkromia
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Konvit, M.-Jakubíková, B.-Valčo, M.: O INFORMÁCII, KOMUNIKÁCII A MÉDIÁCH, Žilina: PORADCA, s.r.o., 2010. ISBN 978-80-89213-84-9