Marshall McLuhan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Herbert Marshall McLuhan
Marshall McLuhan
kanadský filozof a spisovateľ

Narodenie 21. júl 1911
Edmonton, Kanada
Úmrtie 31. december 1980 (69 rokov)
Toronto, Kanada

Herbert Marshall McLuhan C.C.(* 21. júl 1911, Edmonton – † 31. december 1980, Toronto) bol kanadský teoretik médií, literárny kritik, rétor a profesor anglickej literatúry. Položil základy mediálnej teórie. Bol ovplyvnený novopozitivistickou filozofiou, scholastikou a moderným umením. Založil v Toronte Centrum pre kultúru a technológiu.

Horúce a chladné médiá[upraviť | upraviť zdroj]

McLuhan akoby využil pri klasifikácii médií teplomer a delil média na horúce a studené podľa toho, aká miera interakcie je vyžadovaná medzi človekom a médiom. Horúce médiá sú tie, ktoré človeku poskytujú zrozumiteľnú a jasnú informáciu ľahko vnímateľnú našimi zmyslami. Oproti tomu chladné médiá produkujú akoby nedokončenú informáciu, vyžadujúcu si domýšľanie, resp. „dopracovanie“ na základe predchádzajúcich skúseností, či predstavivosti, t. j. informáciu, ktorá necháva človeka chladným. Vo všeobecnosti si teda spracovanie informácie, prezentovanej studeným médiom vyžaduje od človeka oveľa vyššiu duševnú aktivitu. Na druhej strane, človek, vystavený pôsobeniu studeného média oveľa menej zapája do procesu spracovania informácie svoje zmysly ako pri horúcom médiu, kedy jeho zmysly značnou mierou participujú na spracovaní informácie. Pritom nejde ani tak o počet zmyslov, zapojených do akcie, ako skôr o intenzitu ich využívania. Ak médium neposkytuje dostatočnú kvalitu, hĺbku alebo zrozumiteľnosť (jasnosť prezentácie), zapojenie zmyslov do komunikácie nie je také, ako by mohlo byť. Horúce médium teda poskytuje príležitosť uplatniť „vysokú rozlišovaciu schopnosť“ zatiaľ čo studené médium má rozlišovaciu schopnosť oveľa nižšiu.

Príkladom horúceho média je rádio, fotografia, film, fonetická abeceda. Za typické chladné médium označil McLuhan hieroglyfy, komiksy a telefón. Telefón preto, lebo nedodáva uchu veľa informácii za jednotku času. Medzi chladné médiá sa však dostala aj televízia. Jednak kvôli kvalite obrazu (rozlišovacia schopnosť, niekedy ešte čierno-biely obraz) ale hlavne kvôli tomu, že v porovnaní s filmom je TV obraz „chudobnejší“. Tu si však treba uvedomiť, že spomínaná kategorizácia bola urobená začiatkom 60-tych rokov minulého storočia a odvtedy sa televízia posunula o krok smerom k horúcemu médiu. Ak by sme sa pomocou tejto metódy pokúsili kategorizovať Web museli by sme mu prisúdiť pozíciu TV z jej začiatkov – t. j. studené médium na ceste k horúcemu médiu.

Horúce médium predstavuje komunikačný kanál s vysokou rozlišovacou schopnosťou, spravidla zameraný na jeden ľudský zmysel. Horúce médium podáva informácie takým spôsobom, ktorý od konzumenta nevyžaduje veľké úsilie pri ich „konzumácii“.

Typickými príkladmi sú:

Horúce médiá majú tendenciu byť vysoko vizualizované a logicky štrukturované.

Naproti tomu studené médium predstavuje komunikačný kanál s malou rozlišovacou schopnosťou, spravidla zameraný na viac zmyslov súčasne. Konzumácia informácie vyžaduje od konzumenta vyššie úsilie a jeho aktívnu participáciu.

Príklady:

Komunikácia cez studené médiá je viac intuitívna a emocionálna.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mechanická nevesta, 1951
  • Gutenbergova galaxia, 1962
  • Ako rozumieť médiám, 1964
  • (spolu s Q. Fiorom) Vojna a mier v globálnej dedine, 1968
  • Mesto ako učebňa, 1977
  • Jak rozumět médiím. Extenze člověka, 1991

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Marshall McLuhan: Understanding Media: The Extensions of Man; 1st Ed. McGraw Hill, NY; reissued by Gingko Press, 2003 ISBN 1-58423-073-8.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]