Republikánský dorast československého vidieka
| Republikánský dorast československého vidieka | |
 | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Založenie | 1907 (česká) 1921 (jednotná) |
| Rozpustenie | 1938
|
| Materská strana | Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu |
| Ideológie | agrarizmus regionalizmus čechoslovakizmus |
| Ďalšie informácie | |
| Sídlo | Praha |
| Noviny | Rozkvět Mladý venkov |
Republikánsky dorast československého vidieka, oficiálnym názvom Ríšska jednota Republikánskeho dorastu československého vidieka, bola mládežnícka organizácia Republikánskej strany poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu a zároveň najväčšia mládežnícka politická organizácia v čase prvej česko-slovenskej republiky.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Základom organizácie bola mládež českej agrárnej strany, ktorá vznikla v roku 1907 pod názvem Agrární dorost. Po vzniku Česko-Slovenska a zlúčení českej agrárnej strany so slovenskou Národnou republikánskou stranou roľníckou, Slovenskou národnou a roľníckou stranou, oddelenou v roku 1920 zo Slovenskej národnej strany a Slovenskou domovinou – stranou maloroľníckeho ľudu do Republikánskej strany poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu, vzniká v roku 1921 jednotná česko-slovenská mládežnická organizácia pod názvem Republikánský dorast československého vidieka.[1]
Na Slovensku Republikánský dorast pösobil tiež pod názvom Mladá slovenská agrárna generácia. Organizácia agrárnej strany ako druhá najsilnejšia strana na Slovensku po Hlinkovej slovenskej ľudovej strane pôsobila ako hlavná sila za jednotný štát. Politicky podporovala zahraničnú politiku Milana Hodžu a praktickú hospodárskú regionálnu politiku podľa konceptu Antonína Švehlu. Na Slovensku bola hlavným politickým súperom Republikánskeho dorastu československého vidieka Hlinkova mládež.
Po prijatiu Žilinskej dohody v októbri 1938 a vyhlásenie slovenskej autonómie v druhej česko-slovenskej republike sú všetky celoštátne organizované politické organizácie rozpustené. Českí mladí agrárníci zakládajú Mladú národnú jednotu. Na Slovensku je rozhodnuté o vstupe všetkých slovenských členov do Hlinkovej mládeže, ktorá je budovaná ako jednotná organizácia slovenskej mládeže.[2]
Po druhej svetovej vojne veľká časť slovenských bývalých členov Republikánskeho dorastu vstupuje do Demokratickej strany.[3]
Členská základňa[upraviť | upraviť zdroj]
Republikánsky dorast československého vidieka bol najväčšou politickou mládežníckou organizáciou v období prvej republiky. 1. januára 1936 mal Republikánsky dorast československého vidieka 109 004 členov v 4451 miestnych a okresných organizáciách. V roku 1938 mal vyše 130 000 členov.[4]
Predsedovia[upraviť | upraviť zdroj]
- Bohuš Svoboda
- J. Brandejs
- Oldřich Hrdina
- Oldřich Smejkal
- Václav Lednický
- Martin Hrabík
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ ROKOSKÝ, Jaroslav. Rudolf Beran a jeho doba: vzestup a pád agrární strany. 1. vyd. Praha : Ústav pro studium totalitních režimů; Vyšehrad. 901 s. ISBN 978-80-87211-47-2.
- ↑ Zjazd agrárnej mládeže slovenskej vyznel pre silný československý aktivizmus. Venkov (Tiskařské a vydavatelské družstvo rolnické), 3. mája 1933, roč. 28, čís. 103, s. 10. Dostupné online. ISSN 1805-0905.
- ↑ MALÍŘ, Jiří. Politické strany. Vývoj politických stran a hnutí v českých zemích a Československu 1861-2004. sv. I-II.. Brno : Doplněk, 2005. ISBN 80-7239-180-1.
- ↑ Hlas 110.000 mladých republikánov. Venkov (Tiskařské a vydavatelské družstvo rolnické), 3. mája 1936, roč. 30, čís. 103, s. 10. Dostupné online. ISSN 1805-0905.