Ruženec (modlitba)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
15 tajomstiev ruženca

Ruženec (z lat. rosarium - ružová záhrada) je jednou z najznámejších modlitieb rímskokatolíckej cirkvi. Je to súbor opakujúcich sa modlitieb prerušovaných rozjímaním. Modlitby pozostávajú zo sekvencií Otčenáša, nasledovaných desiatimi modlitbami Zdravas Mária a ukončených Sláva Otcu. Takáto sekvencia sa nazýva desiatok. Pôvodný ruženec sa niekedy na rozlíšenie od iných podobných modlitieb nazýva aj prívlastkom mariánsky alebo dominikánsky.

Ruženec je rozjímavou modlitbou, ktorá vedie modliaceho sa k rozjímaniu nad niektorými tajomstvami (udalosťami) zo života Ježiša Krista a Panny Márie. Pozostáva najmä z opakovania modlitby Zdravas Mária (v gréckokatolíckej forme: Raduj sa, Bohorodička).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod ruženca je spájaný so sv. Dominikom (zjavenie v r. 1214). Pôvodných 150 opakovaní modlitby Zdravas, Mária sa často dáva do súvisu so 150 žalmami. O jeho rozšírenie sa zaslúžil Alain de la Roche, ktorý založil veľa ružencových bratstiev. Vloženie meditácií do ruženca sa pripisuje Dominikovi Pruskému (1382 – 1460).

Oficiálne zaviedol modlitbu ruženca s 15 tajomstvami pápež Pius V. roku 1569. Poslednú výraznú zmenu urobil v r. 2002 pápež Ján Pavol II., ktorý navrhol tajomstvá svetla.

Obsah modlitby[upraviť | upraviť zdroj]

Ruženec tvoria 2 prvky: modlitby a meditácie.

V ruženci sa používajú tieto modlitby: vyznanie viery, Otče náš, Zdravas Mária, Sláva Otcu. Voliteľnými sú fatimská modlitba (Ó, Ježišu...) po desiatku, na záver Zdravas Kráľovná a pod.

Meditácie sa týkajú tajomstiev a prebiehajú počas modlitby desiatkov. Ruženec má v súčasnosti spolu 20 desiatkov s tajomstvami, ktoré sa delia na: radostné (zvestovanie, navštívenie Alžbety, narodenie Pána, obetovanie, nájdenie Ježiša), svetla (krst, zázrak v Káne, ohlasovanie kráľovstva a pokánia, premenenie, ustanovenie Sviatosti Oltárnej) , bolestné (agónia, bičovanie, tŕním korunovanie, nesenie kríža, ukrižovanie) a slávnostné (zmŕtvychvstanie, nanebovstúpenie, zoslanie Ducha Svätého, nanebovzatie Panny Márie, korunovanie Panny Márie). Existuje viac spôsobov ako tajomstvo vyjadriť. Rímskokatolíci na Slovensku najčastejšie pridávajú príslušné slová tajomstva doprostred modlitby Zdravas Mária po mene Ježiš, ktoré zakončuje prvú časť Zdravasu. Možno ho tiež povedať pred začiatkom desiatku a potom sa modliť Zdravas obyčajne, alebo si nájsť iný spôsob, pridať príslušnú pasáž zo Svätého Písma apod.[1] Sv. Ľudovít Mária z Montfortu spomína 5 spôsobov modlitby ruženca.[2]

Modlitba tajomstiev sa počas týždňa delí takto: radostné - pondelok a sobota, svetla - štvrtok, bolestné - utorok a piatok, slávnostné - streda a nedeľa.[3]

Úcta ruženca[upraviť | upraviť zdroj]

Ružencu je u rímskokatolíkov venovaný mesiac október. Známe sú fatimské soboty a aj 54-dňová ružencová novéna[4], počas ktorých sa táto modlitba modlí.

Rímsky pápež Lev XIII. vydal o ruženci 12 encyklík.

Ruženec je modlitbou latinského obradu (teda rímskokatolíckej cirkvi) a vyjadruje jeho duchovnosť (spiritualitu). Pod vplyvom západnej cirkvi je však známy aj medzi veriacimi niektorých východných katolíckych cirkví, napríklad na Slovensku medzi gréckokatolíkmi. Priamy pendant vo východných cirkvách neexistuje, v byzantskom obrade je mu svojím spôsobom blízky Akatist k Bohorodičke alebo Paraklis (rozjímavosť o tajomstvách spásy, mariánsky rozmer) ale aj Ježišova modlitba (princíp jednoduchého opakovania).

Modlitby založené na ruženci[upraviť | upraviť zdroj]

Na ruženci vznikli aj niektoré podobné modlitby, niekedy nazývané aj ako korunky, napr. Korunka k Božiemu milosrdenstvu, františkánska korunka (alebo sedemradostný ruženec), sedembolestný ruženec apod.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]