STS-5

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
STS-5
Znak misie
STS-5 mission insignia.png
Údaje o misii
Názov misie STS-5
Raketoplán: Columbia
Posádka: 4
Kozmodróm (rampa): (39-A)
Štart: 11. november 1982
Pristátie: 16. november 1982
Trvanie: 5 dní 2 hodíny
14 minút 26 sekúnd
Apogeum: 296
Perigeum: 296
Inklinácia: 28,5 stupňov
Vzdialenosť: 3 397 082 km
Hmotnosť: 2 038 696 kg (pri štarte)
(pri pristáti)
Fotografia posádky
(Ľ-P) Allen, Brand, Overmyer, Lenoir
(Ľ-P) Allen, Brand, Overmyer, Lenoir
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
STS-4 patch.svg STS-4 Sts-6-patch.png STS-6

Pozri aj Kozmonautický portál

STS-5 alebo Columbia STS-5 bola misia raketoplánu Columbia, ktorá sa uskutočnila v dňoch 11. november16. november 1982. Išlo o piaty let raketoplánu vôbec, piaty let Columbie a o prvý operačný let raketoplánu. Po prvýkrát leteli okrem pilotov aj letoví špecialisti. Cieľom letu bolo vypustenie dvoch komunikačných družíc typu Hughes HS 376: SBS-3 a Anik-C3.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Príprava na let[upraviť | upraviť zdroj]

Koncom augusta 1982 bolo vo VAB dokončené zostavenie komplexu ET-SRB. Od 13. septembra potom prebiehali skúšky spojenia družicového stupňa s hlavnou palivovou nádržou ET. Po skončení skúšok a úspešnom priebehu simulovaného štartu bola 21. 9 Columbia prevezená na odpaľovaciu rampu 39-A. Obe družice boli do nákladového priestoru vložené 18. 10. Po úspešnom ukončení všetkých testov bolo 7. 11 zahájené záverečné odpočítavanie.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Štart Columbie, 11. november 1982

Štart prebehol bez akéhokoľvek odloženia v presne stanovený deň – 11. novembra o 07:19 východoamerického času. Štart prebehol bez problémov a po dvoch zážihoch motorov OMS bol raketoplán navedený na dráhu 97 – 293 km a po záverečnej korekcii na kruhovú dráhu vo výške 296 km. Po otvorení dvier nákladového priestoru a otvorení krytov družíc sa posádka začala pripravovať na vypustenie prvej družice SBS-3. Obidve družice boli vypustené takmer bez problémov. Družica Anik-C3 však po úspešnom vypustení nevysielala telemetriu a ani neprijímala signály zo Zeme. Využitím vhodných polôh sa však technikom zo Zeme nakoniec podarilo komunikačné antény družice prepojiť. Na piaty deň letu prebehlo testovanie skafandrov pre plánovaný výstup do vesmíru. Ani jeden skafander však nebol úplne v poriadku. Na základe rád zo Zeme sa Lenoir s Allenem pokúšali poruchy odstrániť, ale nepodarilo sa im to. Výstup do otvoreného priestoru bol teda odvolaný. Prvý výstup do vesmíru tak prebehol až pri nasledujúcej misii, STS-6.

Tento fakt trochu skazil úspech misie, ktorá však skončila bezproblémovým pristátím. Pri 81. obehu Columbia zapálila motory OMS na 2 min 21 s. Raketoplán vstúpil do atmosféry 7 482 km od miesta pristátia na Edwards AFB, pri rýchlosti 7 921 m/s. Dosadnutie na pristávaciu dráhu 22 prebehlo v čase 14.33.34 UT, dojazd meral 2 914 m.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]