Salmóneus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Salmóneus, nákres z červenofigúrového volutového krátéra, 5. storočie pred Kr., Chicago

Salmóneus (starogr. Σαλμωνεύς – Salmóneus, lat. Salmoneus) je v gréckej mytológii jeden zo siedmich synov Aiola a jeho manželky Enarety. Jeho starým otcom bol praotec Grékov Hellén.

Salmóneus bol najprv kráľom v Tesálii a neskôr sa vysťahoval do Elidy, kde na západnom pobreží založil mesto Salmóniu a stal sa tam prvým kráľom. Ako bol jeho brat Sizyfos veľmi prefíkaný, Salmóneus bol taký namyslený. Vyhlasoval o sebe, že sa vyrovná aj samotnému Diovi a aby to dokázal, za svojim vozom ťahaným štyrmi koňmi vozil železné kotly a z nich rozhadzoval po meste horiace fakle, aby tak napodobnil Diove hromy a blesky.

Dia nakoniec prešla trpezlivosť a zasiahol Salmónea skutočným bleskom a za strašného hromobitia bleskami zničil aj Salmóniu.

Odraz v umení[upraviť | upraviť zdroj]

Aj napriek tomu, že Salmóneova namyslenosť v antike prešla z mýtov do prísloví, zachovalo sa len jedno jeho vyobrazenie. Dnes sa nachádza v Umeleckom ústave v Chicagu na antickom volutovom krátéri z polovice piateho storočia pred Kr.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]