Sarov
| Sarov | ||
| Саров | ||
| mesto | ||
|
||
| Štát | ||
|---|---|---|
| Región | Nižnonovgorodská oblasť | |
| Nadmorská výška | 180 m n. m. | |
| Súradnice | ||
| Rozloha | 232 km² (23 200 ha) | |
| Obyvateľstvo | 88 275 (2010) | |
| Hustota | 380,5 obyv./km² | |
| Štatút mesta | 1951 | |
| Wikimedia Commons: Sarov | ||
| Webová stránka: sarov.nnov.ru | ||
Sarov (rus. Саро́в) je uzavreté mesto v Nižnonovgorodskej oblasti v Rusku. V rokoch 1946 až roku 1970 nieslo mesto meno Arzamas-75 (rus. Арзама́с-16) neskôr do roku 1991 Arzamas-16. V tomto období sa v niektorých dokumentoch objavil aj krycí názov Gorkyj-130 (rus. Горький-130). Do roku 1995 nieslo mesto pomenovanie Kremľov (rus. Кремлёв). Sarov je jedným z centier ruského výskumu nukleárnych technológií a dodnes je neprístupné pre cudzincov bez zvláštneho povolenia. Žije tu okolo 87 000 ľudí (2002).
Väčšia časť mesta leží na území Nižnenovgorodskej oblasti, i keď menšia časť spadá pod oblasť Mordvianska.
História [upraviť]
V roku 1938 Ľudový komisariát prebral vedenie nad priemyselnou základňou. Na základe jeho rozhodnutia sa začala výroba trieštivo-trhavých 152 mm delostreleckých nábojov a granátov. V rokoch 1942-1943 sa počas druhej svetovej vojny v Sarove vyrábali telo pre reaktívne svetoznáme strely Kaťuša. V roku 1946 bolo mesto vybrané J. B. Charitonovom a I.V. Kurčatovom ako tajný objekt na výrobu jadrovej zbrane. Mesto dostalo niekoľko tajných názvov, ktoré sa často menili: KB11, Moskva centrum – 300, Kremľov, Arzamas–16.
29. augusta 1949 na semipalatínskom vojenskom polygóne úspešne prebehla skúška historicky prvej sovietskej atómovej bomby – RDS-1. 12. augusta 1953 úspešne prebehla aj skúška prvej vodíkovej bomby – RDS-6s. V tomto období sa stal Sarov známy ako jadrový štít Ruska. Sarov aj v súčasnosti hrá významnú úlohu v obrannej politike Ruska. Je mestom, v ktorom sa nachádza významné vedecko - výskumné stredisko Ruska (Technopark Sarov). V jeho inštitúciach pracuje dnes približne 24 000 ľudí.