Národná prírodná rezervácia Senianske rybníky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Senné rybníky)
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Národná prírodná rezervácia Senianske rybníky[1] alebo Senné rybníky sa rozprestiera na východnom Slovensku, v tzv. senianskej depresii. Je to jedna z najvýznamnejších ornitologických lokalít v strednej Európe. Svojím vedeckým a ochranárskym významom nadobudla medzinárodný charakter.

Polohopis a založenie[upraviť | upraviť zdroj]

V katastrálnom území Iňačoviec, Blatnej Polianky a Senného bola vybudovaná sústava rybníkov s rozlohou 700 ha, z ktorých najväčší o rozlohe 213 ha bol 27. mája 1974 (Vyhl. MK SSR č. 35282/74-OP) vyhlásený za Štátnu prírodnú rezerváciu Senné - Rybníky, za účelom ochrany vzácnych biocenóz a vodného vtáctva na vedecko-výskumné, kultúrno-výchovné a náučné ciele. V zmysle v súčasnosti platného zákona o ochrane prírody a krajiny s účinnosťou od 1. januára 1995 sú Senné rybníky ustanovené za národnú prírodnú rezerváciu (NPR), ktorá predstavuje mimoriadne cenné a významné územie z dôvodu výskytu vodného a pri vode žijúceho vtáctva a jedinečnú oddychovú lokalitu na jarnom a jesennom migračnom ťahu. Lokalita Senné rybníky má rozlohu 1 440 ha a geografickú polohu 48 11´ s. š., 22 04´ v. d.. Zahŕňa v sebe Národnú prírodnú rezerváciu, sústavu chovných rybníkov a okolité lúky.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Existenciu obyvateľov Senného, podobne ako viacerých okolitých „blatných“ obcí, po celé stáročia, až do likvidácie mokradí a pravidelných záplav po roku 1970, výrazne ovplyvňovala jeho poloha. Leží v geomorfologickej časti Východoslovenskej roviny nazvanom Senianska mokraď, rozprestierajúcom sa zhruba v trojuholníku tvorenom obcami Drahňov, Závadka a Kristy, na pravom brehu Čiernej vody, nad jej sútokom s Laborcom.

Preliačina vznikla poklesávaním zemského povrchu, podobne ako geologická depresia dnes zaplavená vodami Zemplínskej šíravy. Nadmorská výška celej Senianskej mokrade sa pohybuje v rozmedzí 97 – 106 m, v samotnom chotári obce 98 – 104 metrov. Má rovinatý ráz s nepatrnými rozdielmi, ktoré nadobúdali význam pri záplavách, ako útočište zveri.

Veľká časť bola po celé veky na jar a pri povodniach zaplavovaná, takže povrch tvoria od konca treťohôr do súčasnosti ukladané sedimenty. Množstvo menších mokradi v Senianskej mokradi vypĺňali močiarne usadeniny a slatiny. Jej značná plocha vyznačená nepravidelnou obručou obcí Vysoká nad Uhom, Bežovce, Svätuš, Blatná Polianka, Blatné Remety, Iňačovce, Senné, ostala preto neosídlenou, s prevládajúcimi kyslými lúkami a pasienkami. Aj takmer 1 880 hektárový chotár Senného, rozprestierajúci sa po oboch stranách Čiernej vody, bol až do vodohospodárskych úprav obhospodarovaný takmer na 70% lúčno-pasienkárskym spôsobom.

Senianska mokraď od pradávna priťahovala nespočetné množstvá rôznych druhov vodných a pri vode žijúcich vtákov, ktoré tu sčasti hniezdili, sčasti odpočívali počas svojich migračných letov cez hrebene Karpát. Prví na jej význam upozornili odborníkov, ornitológov už členovia exkluzívneho poľovníckeho spolku gr. Alexandra Sztáraya v období medzi svetovými vojnami. Myšlienkou zriadenia súkromnej vtáčej rezervácie sa zaoberali jej členovia bratia Ehrenheimovci. Gróf Gábor Sztáray, bývalý užský župan, neskôr o. i. zvermajster v Remetských Hámroch ako prvý začal vytvárať zbierku preparovaných exemplárov rôznych druhov vtákov v senianskom kaštieli, ktorá sa po vojne dostala do SNM v Bratislave.

Po roku 1940 bol nadviazaný kontakt s významným ornitológom profesorom Feriancom z Bratislavy, ktorý sa stal zanieteným propagátorom a realizátorom myšlienky vytvorenia senianskej vtáčej rezervácie. Po vojne na lokalitu sústredil záujem odborníkov. Ako profesor Univerzity Komenského tu organizoval každoročné výskumy so študentmi, výsledky ktorých zhrnul do odbornej publikácie. Inicioval vyhlásenie územia Senianskej depresie za štátnu prírodnú rezerváciu (Vyhl. SNR č. 1801/14.mája 1955). Keď sa začalo s úpravou VSN - požiadavky ornitológov na ochranu rezervácie boli zohľadnené v projektoch.

Vtáctvo[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa výskumov RNDr. J. Voskára a Mgr. Štefana Danka cez ňu tiahne cca 160 druhov a na nej hniezdi vyše 50 druhov vtáctva. Bohatstvo druhového výskytu vtákov dalo podnet na zaradenie tejto lokality medzi významné vtáčie územia (IBA - Important Birds Areas) a v roku 1990 aj medzi Ramsarské lokality. Na území NPR Senné rybníky platí najprísnejší piaty stupeň ochrany a na území ochranného pásma štvrtý stupeň ochrany.

Popri desiatkach párov kačice divej hniezdia v NPR Senné rybníky početné populácie potápky chochlatej a chochlačky vrkočatej. Vtáčie ostrovy obýva kolónia kormorána veľkého a čajky bielohlavej, podmáčavé vŕbové porasty skrývajú hniezdnu kolóniu chavkoša nočného, volavky popolavej, beluše malej a porasty vodnej vegetácie sú domovom čoríkov bahenných a chriašteľov vodných. Stromy a väčšie kroviny na hrádzach využíva na hniezdenie kúdeľníčka lužná a takmer pri každej návšteve lokality je možné vidieť ako modrý blesk preletieť rybárika obyčajného. Počas jarného a jesenného ťahu sa rezervácia stáva odpočinkovou zastávkou pre stovky potápok, volaviek, kačíc, husí a čajok, ktoré z vodnej hladiny z času na čas zdvihne len silueta orliaka morského. Rybníky s otvorenou vodnou hladinou bez vegetácie sú po celý rok miestom odpočinku a zberu potravy pre desiatky potápok, kormoránov, kačíc, čajok a čoríkov.

Vodnou vegetáciou porastené rybníku obľubuje na hniezdenie zriedkavá potápka červenooká, labuť veľká, lyska čierna či neúnavní letci čoríky bahenné a čoríky čierne. Rybníky čiastočne alebo úplne zarastené trstinami sú okrem množstva spevavcov (trsteniariky, svrčiaky, strnádky trstinové, fúzatky) hniezdiskom bučiaka veľkého, bučiačika obyčajného, kolónií beluše veľkej, volavky purpurovej a lyžiara obyčajného, globálne ohrozenej chochlačky bielookej, početnej kane močiarnej a skryto žijúceho chriašťa malého. Počas tzv. letnenia rybníkov a po ich výlove sa rybníky bez vody stávajú hniezdiskom šabliarky modronohej, cíbika chochlatého a kulíka riečneho. Predovšetkým sú však oddychovým miestom pre desiatky beluší a bocianov či stovky tiahnúcich kačíc, čajok a bahniakov, ktoré z času na čas pritiahnu pozornosť sokola sťahovavého, prilietajúceho na rybníky za potravou až z karpatských hôr.

V rámci zaradenia do zoznamu ramsarských lokalít NPR Senné rybníky splnila kritéria pre jej začlenenie medzi unikátne mokrade tým, že sa v nej nachádza populácia vzácnych, ohrozených a kriticky ohrozených druhov (5 druhov celosvetovo a 53 druhov celoeurópsky ohrozených). NPR má zvláštny význam pre zachovanie genetickej a ekologickej diverzity územia vzhľadom na kvalitu jej fauny (avifauny).

Ryby[upraviť | upraviť zdroj]

Po vybudovaní rybničnej sústavy v Iňačovciach, pozostávajúcej z 28 hospodárskych rybníkov sa rybnikárstvo stalo dominantným prvkom v tejto oblasti. Hlavnými chovanými druhmi rýb sú kapor, amur, tolstolobik, sumec, šťuka a iné. Vo vyčlenených rybníkoch si prídu na svoje aj milovníci športového a rekreačného rybolovu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. SAŽP. Národná prírodná rezervácia Senianske rybníky v štátnom zozname osobitne chránených častí prírody SR [online]. Liptovský Mikuláš : Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, 1. júl 2002. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]