Severoírske nepokoje v roku 1969

Severoírske nepokoje v roku 1969
Súčasť Problémy Severného Írska
Maľba v Belfaste pripomínajúca nepokoje v roku 1969
Dátum	12. august – 17. august 1969
Miesto	Derry, Belfast, Newry, Armagh, Crossmaglen, Dungannon, Coalisland, Dungiven
Prostriedky	demonštrácie, vypaľovanie domov, streľba
Výsledok	viac ako 150 zničených domov 1820 evakuovaných rodín Nasadenie britskej armády Vybudovanie mierových línii
Štatistika
Mŕtvych	8
Zranených	750 (z toho 133 postrelených)

Severoírske nepokoje v roku 1969 boli udalosti, ktoré 12. – 17. augusta 1969 otriasli Severným Írskom ako politické a náboženské nepokoje. Sporadicky násilie trvalo už od začiatku roku 1969 v dôsledku kampane občianskych práv, ktorá bola namierená na ukončenie diskriminácie írskych katolíkov. Pochody za občianske práva boli opakovane napádané ulsterskými protestantskými lojalistami a Kráľovskou ulsterskou políciou (RUC).

Výtržnosti viedli k Bitke o Bogside v meste Derry. Boli to trojdňové nepokoje v štvrti Bogside medzi RUC a nacionalistickým/katolíckym obyvateľstvom. Na podporu obyvateľov Bogside začali nacionalisti a katolíci protesty po celom Severnom Írsku. Niektoré z nich viedli k útokom lojalistov pracujúcich spoločne s políciou. Najkrvavejšie nepokoje boli v Belfaste, kde bolo 7 ľudí zabitých a stovky zranených. Desiatky domov, väčšina z nich vo vlastníctve katolíkov, rovnako ako podniky boli vypálené. Navyše tisíce prevažne katolíckych rodín bolo vyhnaných zo svojich domovov. V niektorých oblastiach RUC pomáhala lojalistom a nedokázala ochrániť katolícke oblasti. Udalosti v Belfaste boli niektorými videné ako pogrom proti menšine katolíckej a nacionalistickej komunity.

Britská armáda bola nasadená na udržanie poriadku, štátnej kontroly a začala stavať mierové línie, ktoré od seba oddeľovali dve strany. Udalosti z augusta 1969 sú široko videné ako začiatok tridsaťročného konfliktu známeho ako Problémy.

Pozadie udalostí

Severné Írsko bolo destabilizované v celom roku 1968 sporadickými nepokojmi vyplývajúcich z občianskej neposlušnosti kampane Severoírskeho združenia pre občianske práva (NICRA), ktorá bola namierená na ukončenie diskriminácie katolíkov na hlasovacích právach, bývaní a zamestnaní. Oponentmi NICRA bol Ulsterský ústavný obranný výbor (UCDC) a ostatné lojalistické skupiny.

V lete 1969 pred vypuknutím nepokojov Medzinárodná komisia právnikov (ICJ) zverejnila veľmi kritickú správu o politike britskej vlády v Severnom Írsku. The Times napísal, že táto správa kritizovala vládu Severného Írska za policajnú brutalitu, náboženskú diskrimináciu (proti katolíkom) a manipulovanie volieb. Generálny tajomník ICJ povedal, že zákony a podmienky v Severnom Írsku boli citované juhoafrickou vládou na ospravedlnenie vlastnej politiky diskriminácie (apartheid). The Times tiež uviedol, že Ulsterská špeciálna polícia (USC) je považovaná za militantné krídlo protestantského Oranžského rádu.

Nepokoje v Belfaste

Belfast bol svedkom najitenzívnejšieho násilia počas augustových nepokojov v roku 1969. Na rozdiel od Derry, kde katolíci boli väčšinou, v Belfaste boli menšinou a boli tiež geograficky rozdelený a obklopený protestantami a lojalistami. Z tohto dôvodu, zatiaľ čo v Derry boli boje hlavne medzi nacionalistami a RUC, v Belfaste to boli tiež boje medzi katolíkmi a protestantami vrátane streľby a vypaľovania domov a podnikov.

V noci na 12. augusta sa skupiny Apprentice Boys vrátili do Belfastu po tom, čo sa zúčastnili pochodu v Derry, kde sa stretli s veľkým davom protestantských priaznivcov. Neskôr pochodovali na Shankill Road mávali vlajkami Únie a spievali"The Sash My Father Wore" čo je obľúbená lojalistická balada.

Podľa novinárov Patricka Bishopa a Eamonna Mallieho, obe komunity boli v zovretí paranoje. Katolíci presvedčení, že sa stanú obeťami protestantských pogromov. Protestanti boli zas presvedčení, že sa nachádzajú v predvečer povstania Írskej republikánskej armády.

Streda 13. augusta

Prvé nepokoje v hlavnom meste Severného Írska začali v noci na 13. augusta. Aktivisti z Derry Eamonn McCann a Sean Keenan kontaktovali Franka Gogartyho zo Severoírskeho združenia pre občianske práva aby zorganizoval demonštrácie v Belfaste a tým zamestnal políciu v Derry. Nezávisle, vodca IRA v Belfaste Billy McMillen nariadil republikánom organizovať demonštrácie "na podporu Derry".

Na Leeson Street, zhruba na polceste medzi stretom Springfield a Hastings Street bol napadnutý ručnými granátmi a streľbou z pušiek obrnený voz Humber ktorý patril RUC. V tej dobe nebolo známe, kto nariadil útok, ale ukázalo sa, že to boli členovia IRA, konajúci na rozkaz Billyho McMillena. McMillan tiež nariadil členom Fianna (mládežnícke krídlo IRA), aby zápalnými bombami útočili na základňu RUC na Springfield Street. Nasledovala tam prestrelka medzi IRA a RUC.

Okrem útokov na RUC, bol zničený aj autobazár protestanta Issaca Agnewa na Falls Road. Nacionalistický dav tiež spálil krčmu a stávkovú kanceláriu patriace katolíkom. V tejto fáze bojov bol dav lojalistov zhromaždený na Shankill Road, ale nepripojil sa k bojom.

Tej noci vyrástli barikády na rozhraní medzi katolíckymi a protestantskými oblasťami.

Štvrtok 14. august

14. augusta mnoho katolíkov a protestantov, ktorí žili na hranici svojich oblastí, utieklo zo svojich domovov pre bezpečnosť.

Lojalisti videli nacionalistické útoky v stredu v noci ako organizovaný pokus IRA "podkopať ústavné postavenie Severného Írska v rámci Spojeného kráľovstva.

Billy McMillen zvolal všetkých dostupných členov IRA pre "obrannú povinnosť" a poslal skupiny na Cupar Street, Divis Street a do St Comgall's School na Dover Street. Tieto skupiny predstavovali 30 dobrovoľníkov IRA, 12 žien, 40 mladých ľudí z Fianna a 15 až 20 dievčat. Ich výzbroj bola jeden samopal Thompson, jeden samopal Sten, jedna puška Lee-Enfield a šesť ručných zbraní. "Malá továreň" bola tiež zriadená v Leeson Street na výrobu zápalných bômb. Ich rozkazy na boli rozptýliť ľudí, ktorí sa snažili vypáliť domy ale bez strát na životoch.

Piatok 15. august

Ráno 15. augusta mnoho katolíckych rodín utieklo na predmestie Belfastu do Andersonstown, aby unikli výtržnostiam.

O 4:30 ráno policajný komisár pre Belfast požiadal o vojenskú pomoc. Od skorých ranných hodín v piatok sa RUC stiahla do ich základní pre ich obranu. Oblasti stretou boli teda na pol dňa bez polície až pokiaľ neprišla britská armáda. Zástupca policajného komisára predpokladal, že britská armáda by mala byť nasadená do 10:00 alebo 11:00. O 12:25 popoludní, kabinet Severného Írska nakoniec zaslal žiadosť o vojenskú pomoc na ministerstvo vnútra do Londýna. Ale by to bolo ďalších deväť hodín dokedy by britská armáda dorazila na rozhranie Falls a Shankill Road, kde to bolo potrebné. Mnoho katolíkov a nacionalistov malo pocit, že namiesto toho aby boli chránení, tak boli štátnymi silami ponechaní na milosť lojalistom.

IRA, ktorá bola limitovaná jednotkami a zbraňami na začiatku nepokojov, bola tiež vyčerpaná a mala nedostatok munície. Jej vodca Billy McMillen a ďalších 19 republikánov, bolo zatknutých Kráľovskou ulsterskou políciou na základe zákona o osobitných právomociach.

Sobota 16. august

Na večer 16. augusta bola britská armáda nasadená na Crumlin Road. Nato bolo násilie ukončené.

Nepokoje na iných miestach

Na pomoc obyvateľom Bogside, NICRA rozhodla začať protesty v mestách po celom Severnom Írsku.

Na večer 11. augusta vypukli nepokoje v meste Dungannon po zasadnutí NICRA. Vzbúrenci boli potlačení Kráľovskou ulsterskou políciou dole po Irish Street. Boli tam tiež tvrdenia o policajnej brutalite.

Dňa 12. augusta, demonštranti zaútočili ná základne RUC v mestách Coalisland, Strabane a Newry.

13. augusta došlo k ďalším nepokoje v mestách Dungannon, Coalisland, Dungiven, Armagh a Newry. V Coalisland dôstojníci USC spustili paľbu na výtržníkov bez rozkazov, ale bolo im okamžite nariadené zastaviť paľbu.

14. augusta nepokoje pokračovali v Dungannon, Armagh a Newry. V Dungannon a Armagh dôstojníci USC znova spustil paľbu na výtržníkov. Vypálili 24 rán v Armaghu na Cathedral Road a zabili katolíckeho civilistu Johna Gallaghera a dvoch ďalších zranili. V Newry nacionalistickí výtržníci obkľúčili stanicu RUC a napadli ju so zápalnými bombami. V Crossmaglen bola 17. augusta napadnutá stanica RUC zápalnými bombami a trmi ručními granátmi.

Následky

Výtržnosti sa vytratili v nedeľu 17. augusta. Do konca nepokojov:

• 8 ľudí bolo zabitých vrátane:
  • 5 katolíkov zastrelených členmi RUC
  • 2 protestanti zastrelení nacionalistickými strelcami
  • 1 člen Fianna zastrelení lojalistickým členom
• 750+ ľudí bolo zranených – 133 (72 katolíkov a 61 protestantov) zo zranených utrpeli strelné zranenia
• 150+ katolíckych domov a 275+ podnikov bolo zničených – 83% všetkých budov ktoré boli zničené patrili katolíkom.

Počas júla, augusta a septembra 1969 vyše 1820 rodín museli opustiť svoje domovy vrátane

• 1505 katolíckych rodín
• 315 protestantských rodín

Referencie

• Eamon Mallie, Patrick Bishop, The Provisional IRA, Corgi, Ailesbury, 1988, ISBN 0-552-13337-X
• Ed Moloney, The Secret History of the IRA, Penguin, London 2002
• Richard English, Armed Struggle, A History of the IRA, MacMillan, Oxford 2003, ISBN 1-4050-0108-9
• British Government tribunal of Inquiry into the riots
• Russell Stetler, THE BATTLE OF BOGSIDE, the politics of violence in Northern Ireland (1970)http://cain.ulst.ac.uk/events/battlebogside/stetler/stetler70.htm
• An Phoblacht article on the riots from 1999 http://republican-news.org/archive/1999/August19/18bom2.html
• David R Orr (2013), "RUC Spearhead: The RUC Reserve Force 1950-1970" Redcoat Publishing. ISBN 978-0-9538367-4-1.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku 1969 Northern Ireland riots na anglickej Wikipédii.