Severský dom v Reykjavíku
Severský dom v Reykjavíku (islandsky: Norræna húsið, škandinávsky: Nordens hus, fínsky: Pohjolan talo) je kultúrna inštitúcia fungujúca pod vedením Severskej rady ministrov. Hlavným cieľom tejto organizácie je rozširovanie spolupráce severských krajín, posiľňovanie väzieb medzi Islandom a ostatnými štátmi severu a podporovanie jednotnosti celej nordickej oblasti. Inštitúcia nefunguje len ako spojovací prvok Islandu a týchto krajín, ale aj ako stredisko vzdelanosti, tvorivosti a kultúry.[1]
Budova Severského domu bola navrhnutá fínskym dizajnérom a architektom Alvarom Aaltom a slávnostne otvorená 24. augusta 1968.
Šéfom organizácie je od 1. januára 2015 Dán Mikkel Harder.
Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]
Budova Severského domu v Reykjavíku je jedným z posledných diel Alvara Aalta. Dom stojí na vyvýšenej platforme uprostred močaristej oblasti. Po jeho dokončení bolo v severnej časti oblasti vytvorené malé jazero. Aalto tak chcel podčiarknuť prírodný charakter lokality a vyzdvihnúť vzťahy medzi človekom a prírodou, budovou a jej okolím.[2]
Severský dom je nízka, biela budova. Vnútri sa okrem iného nachádza aj knižnica, koncertná sieň, niekoľko konferenčných miestností a reštaurácia s výhľadom orientovaným na sever na centrum Reykjavíku a vrh Esja.
Vnútorné vybavenie budovy, od nábytku, cez lampy, až po iné interiérové zariadenie, sú taktiež dizajnom Alvara Aalta.
Knižnica[upraviť | upraviť zdroj]
Knižnica bola otvorená v roku 1969, rok po slávnostnom otvorení Severského domu. Nachádzajú sa tu knihy vo všetkých severogermánskych jazykoch a fínčine, ktoré boli napísané severskými alebo fínskymi spisovateľmi. Knižnica neobsahuje knihy v islandčine, no nájdu sa tu preklady známych islandských diel do nordických jazykov.
Knižnica je zbierkou súčasnej severskej literatúry a taktiež diel škandinávskej klasiky. Zbierka nepozostáva len z krásnej literatúry alebo literatúry faktu, ale obsahuje aj knihy pre deti a mládež, časopisy, audioknihy, hudbu na CD-nosičoch, filmy na DVD alebo VHS kazetách ako aj knihy s notami.[3]
Artotéka[upraviť | upraviť zdroj]
Severský dom má aj vlastnú artotéku. Výpožičná lehota sú tri mesiace. Knižnica zapožičiava grafiky severských umelcov od roku 1976.[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ NOREY: O Severskom dome [online]. Norden.org, [cit. 2014-10-09]. Dostupné online. (švédčina)
- ↑ Severský dom v Reykjavíku [online]. Reykjavík: Nordic House, [cit. 2014-10-09]. Dostupné online. Archivované 2014-10-14 z originálu.
- ↑ a b Knižnica Severského domu [online]. Reykjavík: Nordic House, [cit. 2014-10-09]. Dostupné online. Archivované 2014-10-14 z originálu.