Slováci v Rumunsku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Slováci v Rumunsku (2002)

Dnes žije v Rumunsku 17-21 tisíc Slovákov. Slovenské etnikum v Rumunsku možno rozdeliť do dvoch veľkých teritoriálne navzájom oddelených skupín.

Prvú z nich nájdeme v nížinatej, severnej časti rumunského Banátu v okolí mesta Nădlac (po slovensky Nadlak) pri hranici s Maďarskom. Ide o ekonomicky a kultúrne pomerne vyspelú populáciu - v Nadlaku pôsobí aj slovenská stredná škola, v slovenčine vychádzajú knižné publikácie a pod. V župe Arad tvorili Slováci v roku 1977 2% všetkého obyvateľstva. Ide o druhotnú kolonizáciu, ktorá vyšla na začiatku 19. storočia z oblasti Békešskej Čaby. Slováci aj v súčsnosti tvoria v Nadlaku takmer polovicu jeho obyvateľov. Podľa sčítania ľudu v roku 2011 mal Nadlak 7185 obyvateľov. Jeho etnická štruktúra bola nasledovná:

Mesto s najvyšším podielom Slovákov v Rumunsku je Şinteu v Bihárskej župe, kde podľa sčítania ľudu v roku 2002 z jeho 1287 obyvateľov tvorili Slováci 1264 obyvateľov, Rumuni 19 a Maďari 4.

Druhá kultúrne menej vyspelá zložka slovenskej populácie sídli na severozápade krajiny v obciach rumunského Rudohoria (Munţii Plopisului) ležiaceho východne od mesta Oradea na hraniciach žúp Bihor a Sălaj. Ide o potomkov kolonistov, ktorí prišli na toto neobývané miesto v troch vlnách medzi rokmi 1790-1838. Veľká časť rudohorských Slovákov sa podieľala na emigračnej vlne do Československa v rokoch po druhej svetovej vojne. Boli usídľovaní v pohraničí Čiech a Moravy (napr. Jeseníky alebo Tachovsko), kde sú dodnes veľmi osobitnou kultúrnou skupinou obyvateľstva. [1]

Náboženské vierovyznanie[upraviť | upraviť zdroj]

Slováci v Bihárskej župe sú prevažne rímskokatolíckeho vierovyznania, tí žijúci v Aradskej župe zase evanjelického vierovyznania. Vďaka zmiešaným manželstvám ako tretie najrozšírenejšie vierovyznanie nahradilo gréckokatolícke pravoslávne. Celkovo sú Slováci v Rumunsku podľa sčítania ľudu z roku 2002 nasledovného vierovyznania [2]:

  • rímskokatolícke: 11850 (67,22%)
  • evanjelícke: 3040 (17,65%)
  • pravoslávne: 679 (3,94%)
  • letničné hnutia: 623 (3,62%)
  • gréckokatolícke: 607 (3,52%)
  • ostatné a bez: 697 (4,92%)

Politická reprezentácia[upraviť | upraviť zdroj]

Ako štátom oficiálne uznaná národnostná menšina, majú Slováci spolu s Čechmi jedného svojho zástupcu v rumunskom parlamente. Ich zástupcom je od roku 2008 Adrian Merka za Demokratickú úniu Slovákov a Čechov v Rumunsku.

Vývoj počtu Slovákov v Rumunsku[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1930- 52 000 (aj s Čechmi)
  • 1956- 23 000
  • 1961- 23 000
  • 1966- 22 000 (podľa etnického vedomia, z toho 20 000 hovorí slovenčinou ako materinským jazykom)
  • 1977- 22 000
  • 1992- 21 000
  • 2002- 17 226[3]
  • súčasnosť 17-21 000[4]

Najviac Slovákov žije podľa sčítania obyvateľstva z roku 2002 v župách Bihár (7370), Arad (5695), Temeš (1908), Salaj (1366), Caras-Severin (340), Satu Mare (186) a Hunedoara (100) [3].

Významné obce[5][upraviť | upraviť zdroj]

  • Bodonoš (rum. Budoi), k tomu aj Varzaľ (Vărzari), Vojvoz (Voivozi) - 1127 obyvateľov, (821 Slovákov, 281 Rumunov, 20 Maďarov, 5 Nemcov v 1992)
  • Bojovské (rum. Marca Huta)
  • Butín (rum. Butin) 463 obyv., (380 Slov., 71 Rum., 16 ostatní v 1992)
  • Bystrá (rum. Pădurea Neagră)
  • Cipár (rum. Ţipar) 413 Slov. v 1992[6]/1410 obyv. v 2002
  • Gemelčička (rum. Făgetu) 824 Slov. v 1992 [6]
  • Harasov a Termezov (rum. Varasău)
  • Nadlak (rum. Nădlac) 8154 obyv., (3844 Slov., 3696 Rum., 264 Maď., 351 ostatní v 2002 [7])
  • Madarás (rum. Mădăras) 3020 obyv., 226 Slov., 2645 Rum., 87 Maď., v 2002[7])
  • Nová Huta (rum. Şinteu), aj Stará Huta (rum. Huta Voivozi), Huta Sočet – al. aj Zachotár (rum. Socet) a Židáreň (rum. Valea Tîrnei) 1287 obyv., (1264 Slov., 19 Rum., v 2002[7])
  • Siplak (rum. Suplacu de Barcău), aj Boromolaka (rum. Borumlaca), Fogaš (rum. Fogaş), Ritoblaga (rum. Vâlcelele) 4610 obyv., (Slov. 934., Rum. 1587, Maď. 1578, Róm. 506 v 2002[7])
  • Čerpotok (rum. Valea Cerului) 427 Slov./444 obyv. v 2002[7]
  • Vagaše
  • Varadín, ale aj Veľký Varadín (rum. Oradea) 206614 obyv., (Slov. 474, Rum. 145284, Maď. 56985 v 2002[7])
  • Vuková (rum. Vucova)
  • Alešď (rum. Alesd) 645 Slovákov/10415 obyv.,[7]
  • Nadfaluby (rum. Nusfălau)
  • Derna, najmä osada Nový Šastelek (rum. Sacalaşău Nou), nazývaný aj Bajaš, alebo Petriš 410[6] resp. 288 Slov./3020 obyv. v 1992 resp. 2002[7]
  • Šomľov (rum. Şimleu Silvaniei) 39 Slov./10137 obyv.
  • Plopiš (rum. Plopiş) 901 Slovákov/2791 obyv.[7]
  • Popešť (rum. Popeşt) 1305 Slov./8488 obyv.[7]
  • Urvinda (rum. Urvind)
  • Lugaše – Nižný a Vyšný (rum. Lugaşe de Sus, Lugaşe de Jos)
  • Telegda (rum. Tileagd)
  • Ip (Ipp) 111 Slov./3946 obyv.[7]
  • Margita (rum. Marghita) 82 Slov./17291 obyv.[7]
  • Zavaň (Zăuan)
  • Peštiš (rum. Peştiş) 155 Slov./1454 obyv. (V roku 1910 1433 Slov./2707 obyv.)
  • Aušeu (rum. Auşeu) 196 Slov./3049 obyv.[7]
  • Aštileu (rum. Aştileu) 173 Slov./3791 obyv.[7]
  • Lunkšora (rum. Luncşoara)
  • Borod 500Slov./4173 obyv.[7], žijúci najmä v osade Šarany (rum. Şerani)
  • Markasek (rum. Marca) súčasť obce Marca, 96 Slov./2966 obyv.[7]
  • Veľký Pereg (rum. Peregu Mare) 329 Slov./1800 obyv.[7]
  • Brestovac (rum. Brestovăţ) 151 Slov./818 obyv.[7]
  • Mokrá (rum. Mocrea)
  • Semlak (rum. Şemlac) 42 Slov./3787 obyv.
  • Teš (rum. Teş)
  • Lugoš (rum. Lugoj) 77 Slov./44636 obyv.[7]
  • Fantanele (rum. Fântânele) 159 Slov./5692 obyv.[7]
  • Topolovac (rum. Topolovaţul Mare)
  • Iosifalău

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1995 sa v slovenskej obci Bodonoš v Bihorsko-salažskej oblasti založilo druhé slovenské lýceum v Rumunsku, ktoré bolo pomenované po významnom slovenskom kanikovi v Oradei (Veľký Varadín) Jozefovi Kozáčekovi (Teoretické lýceum Jozefa Kozáčeka). Toto lýceum je zamerané na štúdium jazykov a študujú na ňom najmä žiaci z okolitých slovenských obcí.

V súčasnosti sú v Rumunsku 2 lýcea (v Nadlaku a v Bodonoši) - kde sú aj základné školy pre I. - VIII. ročník, ďalšie 3 základné školy pre I. - VIII. ročník sú v Starej Hute, v Gemelčičke a v Šaranoch, a okrem toho je v Rumunsku pre Slovákov ďalších 12 základných škôl pre ročníky I. - IV. a 14 škôlok. Okrem toho sa slovenčina ako materinský jazyk vyučuje na niekoľkých ďalších školách [2].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]