Slováci v Rumunsku

Slováci v Rumunsku (2002)

Dnes žije v Rumunsku 17-21 tisíc Slovákov. Slovenské etnikum v Rumunsku možno rozdeliť do dvoch veľkých teritoriálne navzájom oddelených skupín.

Prvú z nich nájdeme v nížinatej, severnej časti rumunského Banátu v okolí mesta Nădlac (po slovensky Nadlak) pri hranici s Maďarskom. Ide o ekonomicky a kultúrne pomerne vyspelú populáciu - v Nadlaku pôsobí aj slovenská stredná škola, v slovenčine vychádzajú knižné publikácie a pod. V župe Arad tvorili Slováci v roku 1977 2% všetkého obyvateľstva. Ide o druhotnú kolonizáciu, ktorá vyšla na začiatku 19. storočia z oblasti Békešskej Čaby. Slováci aj v súčsnosti tvoria v Nadlaku takmer polovicu jeho obyvateľov. Podľa sčítania ľudu v roku 2011 mal Nadlak 7185 obyvateľov. Jeho etnická štruktúra bola nasledovná:

• Rumuni: 47.26%
• Slováci: 43.85%
• Rómovia: 5.1%
• Maďari: 2.37%
• iní: 1.75%

Mesto s najvyšším podielom Slovákov v Rumunsku je Şinteu v Bihárskej župe, kde podľa sčítania ľudu v roku 2002 z jeho 1287 obyvateľov tvorili Slováci 1264 obyvateľov, Rumuni 19 a Maďari 4.

Druhá kultúrne menej vyspelá zložka slovenskej populácie sídli na severozápade krajiny v obciach rumunského Rudohoria (Munţii Plopisului) ležiaceho východne od mesta Oradea na hraniciach žúp Bihor a Sălaj. Ide o potomkov kolonistov, ktorí prišli na toto neobývané miesto v troch vlnách medzi rokmi 1790-1838. Veľká časť rudohorských Slovákov sa podieľala na emigračnej vlne do Československa v rokoch po druhej svetovej vojne. Boli usídľovaní v pohraničí Čiech a Moravy (napr. Jeseníky alebo Tachovsko), kde sú dodnes veľmi osobitnou kultúrnou skupinou obyvateľstva.

Náboženské vierovyznanie

Slováci v Bihárskej župe sú prevažne rímskokatolíckeho vierovyznania, tí žijúci v Aradskej župe zase evanjelického vierovyznania. Vďaka zmiešaným manželstvám ako tretie najrozšírenejšie vierovyznanie nahradilo gréckokatolícke pravoslávne. Celkovo sú Slováci v Rumunsku podľa sčítania ľudu z roku 2002 nasledovného vierovyznania :

• rímskokatolícke: 11850 (67,22%)
• evanjelícke: 3040 (17,65%)
• pravoslávne: 679 (3,94%)
• letničné hnutia: 623 (3,62%)
• gréckokatolícke: 607 (3,52%)
• ostatné a bez: 697 (4,92%)

Politická reprezentácia

Ako štátom oficiálne uznaná národnostná menšina, majú Slováci spolu s Čechmi jedného svojho zástupcu v rumunskom parlamente. Ich zástupcom je od roku 2008 Adrian Merka za Demokratickú úniu Slovákov a Čechov v Rumunsku.

Vývoj počtu Slovákov v Rumunsku

• 1930- 52 000 (aj s Čechmi)
• 1956- 23 000
• 1961- 23 000
• 1966- 22 000 (podľa etnického vedomia, z toho 20 000 hovorí slovenčinou ako materinským jazykom)
• 1977- 22 000
• 1992- 21 000
• 2002- 17 226
• súčasnosť 17-21 000

Najviac Slovákov žije podľa sčítania obyvateľstva z roku 2002 v župách Bihár (7370), Arad (5695), Temeš (1908), Salaj (1366), Caras-Severin (340), Satu Mare (186) a Hunedoara (100) .

Významné obce

• Bodonoš (rum. Budoi), k tomu aj Varzaľ (Vărzari), Vojvoz (Voivozi) - 1127 obyvateľov, (821 Slovákov, 281 Rumunov, 20 Maďarov, 5 Nemcov v 1992)
• Bojovské (rum. Marca Huta)
• Butín (rum. Butin) 463 obyvateľov, (380 Slov., 71 Rum., 16 ostatní)
• Bystrá (rum. Pădurea Neagră)
• Cipár (rum. Ţipar)
• Gemelčička (rum. Făgetu)
• Harasov a Termezov (rum. Varasău)
• Nadlak (rum. Nădlac)
• Madarás (rum. Mădăras)
• Nová Huta (rum. Şinteu), aj Stará Huta (rum. Huta Voivozi), Huta Sočet – al. aj Zachotár (rum. Socet) a Židáreň (rum. Valea Tîrnei)
• Šarany (rum. Şerani)
• Nový Šastelek (rum. Sacalaşău Nou), nazývaný aj Bajaš, alebo Petriš
• Siplak (rum. Suplacu de Barcău), aj Boromolaka (rum. Borumlaca), Fogaš (rum. Fogaş), Čerpotok (rum. Valea Cerului), Ritoblaga (rum. Vâlcelele)
• Vagaše
• Varadín, ale aj Veľký Varadín (rum. Oradea)
• Vuková (rum. Vucova)

• Alešď (rum. Alesd), Nadfaluby (rum. Nusfălau), Derna, Šomľov (rum. Şimleu Silvaniei), Plopiš (rum. Plopiş), Popešť (rum. Popeşt), Urvinda (rum. Urvind), Lugaše – Nižný a Vyšný (rum. Lugaşe de Sus, Lugaşe de Jos), Telegda (rum. Tileagd), Ip (Ipp), Margita (rum. Marghita), Zavaň (Zăuan), Peštiš (rum. Peştiş), Aušeu (rum. Auşeu), Groš (rum. Groşi), Aštileu (rum. Aştileu), Lunkšora (rum. Luncşoara), Borod, Markasek (rum. Marca)

• Veľký Pereg (rum. Peregu Mare), Brestovac (rum. Brestovăţ), Mokrá (rum. Mocrea), Semlak (rum. Şemlac), Teš (rum. Teş), Lugoš (rum. Lugoj), Fantanele (rum. Fântânele), Manaštúr (rum. Mănăstur), Topolovac (rum. Topolovaţul Mare), Iosifalău

Školstvo

V roku 1995 sa v slovenskej obci Bodonoš v Bihorsko-salažskej oblasti založilo druhé slovenské lýceum v Rumunsku, ktoré bolo pomenované po významnom slovenskom kanikovi v Oradei (Veľký Varadín) Jozefovi Kozáčekovi (Teoretické lýceum Jozefa Kozáčeka). Toto lýceum je zamerané na štúdium jazykov a študujú na ňom najmä žiaci z okolitých slovenských obcí.

V súčasnosti sú v Rumunsku 2 lýcea (v Nadlaku a v Bodonoši) - kde sú aj základné školy pre I. - VIII. ročník, ďalšie 3 základné školy pre I. - VIII. ročník sú v Starej Hute, v Gemelčičke a v Šaranoch, a okrem toho je v Rumunsku pre Slovákov ďalších 12 základných škôl pre ročníky I. - IV. a 14 škôlok. Okrem toho sa slovenčina ako materinský jazyk vyučuje na niekoľkých ďalších školách .

Externé odkazy

• portál o Slovákoch v Rumunsku
• [1]