Sophie Schollová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Nemecká študentka Sophie Schollová (* 9. máj 1921 - 22. február 1943) bola spolu so svojím bratom a inými študentmi členkou Mníchovského protinacistického odboja Biela ruža. V Nemecku je jednou z najuznávanejších historických postáv - stala sa symbolom boja proti nacionálnemu socializmu, ako i symbolom samotného hnutia Biela ruža (možno aj preto, že bola jedinou ženskou členkou hnutia).

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Sophie sa narodila deviateho mája roku 1921 vo Forchtenbergu (Württemberg, Nemecko, vtedajšia Weimarská republika) ako dcéra liberálneho starostu Roberta Scholla a jeho ženy Magdaleny. Bola vychovávaná v kresťansko-humanistickom duchu.

Počas štúdia na gymnáziu Sophie, podobne ako aj jej starší brat Hans, dokonca sympatizovala s nacistickým ideálom spoločnej veľkej ríše, no v dôsledku vlastných zážitkov počas aktivít v záchrannej službe počas vojny postupne začala nacistický režim odmietať.

V roku 1942 začala študovať na biologickej a filozofickej fakulte Mníchovskej univerzity. Prostredníctvom brata Hansa, ktorý v Mníchove študoval medicínu, sa dostala k študentom, ktorí tiež odmietali NS režim.

Podieľala sa na rozdávaní nelegálnych letákov odbojovej skupiny Biela ruža i na iných protirežimových činnostiach (6 rôznych "letákov" s odbojovými textami - šírili ich členovia odboja, alebo dokonca odbojové letáky vypustili lietadlá Spojeného kráľovstva na Nemecko a rozširovali ich aj vo vysielaní BBC).

18. februára 1943 rozdávali súrodenci Schollovci vyše 1700 letákov na Mníchovskej univerzite, pristihol ich však školník a udal tajnej polícii (Gestapo). Gestapo zajalo súrodencov a Christopha Probsta (1919- 1943), ďalšieho člena Bielej ruže. Po trojdňovom vypočúvaní nasledoval 22. februára 1943 proces pred Súdnym dvorom. Hans, Sophie a Christoph boli odsúdení na smrť a ešte v ten istý deň popravení gilotínou v Mníchove.

Jej životný príbeh bol i sfilmovaný vo filme s názvom Sophie Schollová: posledné dni

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]