Stibor zo Stiboríc

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 11:04, 15. marec 2013, ktorú vytvoril Legobot (diskusia | príspevky) (Bot: Odstránenie 6 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q127684))
Stibor zo Stiboríc a Beckova

Stibor zo Stiboríc a Beckova alebo Ctibor z Ctiboríc alebo Štibor zo Štiboríc (poľ. Ścibor ze Ściborzyc, lat. Styborius de Stiborich ; * 1347? – † 1414) bol uhorský šľachtic poľského pôvodu, od roku 1388 pán beckovského hradu, rytier Dračieho rádu a vojvoda sedmohradský (1395 – 1401 a 1410 – 1414).

Stibora pozval do Uhorska Ľudovít I., ktorý bol aj poľským kráľom. Po Ľudovítovej smrti sa v boji o uvoľnený trón postavil na stranu Žigmunda Luxemburského a ten ho po získaní trónu bohato odmenil. Stal sa županom bratislavskej župy (1389 – 1402), neskôr aj trenčianskej, nitrianskej a banskobystrickej župy. Asi 20 rokov po príchode do Uhorska mu patrila skoro celá západná polovica dnešného Slovenska a sám sa označoval ako „pán celého Považia“.

S menom Stibora sa spája aj najstaršia známa listina písaná v češtine (presnejšie v slovakizovanej češtine) z územia Slovenska; pochádza z 13. decembra 1422. Stibor v úpise potvrdzuje svoju dlžobu 600 uhorských zlatých pánovi Benešovi Hernikovi z Slupna a jeho manželke Kataríne.

Rodina

  • otec Mościc ze Ściborza (1381 – 1405), vojvoda gniewkowský[1][2][3]
  • brat Andrej
  • brat Mikuláš
  • manželka Dobrochňa (Dobrohna) Stęszewska (†1422)[4]
    • syn Stibor II. zo Stiboríc († 1434), manželka Katarína (alebo Dorota[5]) Séčéniová, umrel bez mužského potomstva a lénne majetky sa vrátili korune
      • dcéra Katarína Margita, vydala sa za Pavla Bánffyho z Dolnej Lindvy a tak Bánffyovci získali hrad Beckov
    • dcéra Rachna alebo Jachma/Jachna (Anna), manželka Ladislava Újlakiho, mačvianskeho bána[6]
    • syn(?), jágerský biskup[1][4] (pravdepodobne len príbuzný)

Referencie

  1. ↑ a b Stibor ze Stiborzyc, Ottův slovník naučný (1888-1909) a Ottův slovník naučný nové doby (1930-1943)
  2. ↑ Antoni Prochaska: Ścibor ze Ściborzyc
  3. ↑ Dvořáková, Daniela : Rytier a jeho kráľ. Stibor zo Stiboríc a Žigmund Lucemburský. Budmerice, Vydavatel'stvo Rak 2003, ISBN 978-80-85501-25-4
  4. ↑ a b http://historia.uhrovcan.sk/ctibor.html
  5. ↑ http://www.genealogy.euweb.cz/hung/szecsenyi.html
  6. ↑ http://genealogy.euweb.cz/hung/ujlaky.html

Literatúra

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Stibor zo Stiboríc a Beckova na nemeckej Wikipédii.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Stibor of Stiboricz na anglickej Wikipédii.
  • D. Dvořáková: Rytier a jeho kráľ. Stibor zo Stiboríc a Žigmund Luxemburský. Sonda do života stredovekého šľachtica s osobitým zreteľom na územie Slovenska. Bratislava, Rak 2003. ISBN 80-85501-25-2
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stibor_zo_Stiboríc&oldid=5349698“