Sumo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohoto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje vecné, štylistické, pravopisné alebo iné chyby. Prosím, opravte a vylepšite tento článok. Po úprave článku môžete odstrániť túto poznámku. Viac informácií....

Sumo^[1] (jap.: 相撲; slov. brániť sa) je šport starý viac ako 1000 rokov. Japonským národným športom sa stalo v období Edo (1600-1868). Prvá zmienka o tomto športe sa objavuje v kronike Kodžiki v roku 712. Jedná sa o šport plný tradícií, precíznych pravidiel a symbolov, ale predovšetkým pevne daných obradov.

Obsah 1 Princíp zápasu 1.1 Rozhodca 2 Technika boja 3 Oblečenie pri súbojoch 4 Hierarchia súťaže 5 Poznámky 6 Iné projekty 7 Zdroj

[upraviť] Princíp zápasu

Zápasy sumo sa odohrávajú vo štvorcovom vyvýšenom (50 až 70 cm) ringu, nazývanom dojhó. V jeho strede je z 28 snopov vyznačené kruhové zápasisko s priemerom 4,57 metra. Cieľom súboja je vytlačiť súpera za okraj vyznačeného zápasiska alebo ho donútiť, aby sa dotkol zeme akoukoľvek časťou tela, okrem chodidla. Snahou je predovšetkým vyviesť súpera z rovnováhy.

Slávnostnému vstupu zápasníkov pred súbojmi do ringu sa hovorí dohjóiri (土俵入り) a jedná sa o obranné predstavenie zápasníkov. Súperi pred vzájomným súbojom trávia čas v kruhu predvádzaním obranných drepov šiko a súbojom očí so súperom. Potom obaja zápasníci vystúpia z kruhu, napijú sa "vody sily", otrú si ústa "papierom sily" a potom naberú do hrsti soľ, ktorú rozhodia po zápasisku naznak odohnatia zlých duchov.

[upraviť] Rozhodca

Rozhodca sa nazýva gjódži (行司). Je oblečený do kostýmu šľachtica zo 14. storočia. Za pasom nosí nôž tantó ako spomienku na dobu, keď rozhodca po chybnom rozhodnutí spáchal samovraždu nazývanú seppuku. Japonská úctivosť káže aj dnes, v prípade nesprávneho rozhodnutia, odísť rozhodcovi do tvz. rozhdocovského dôchodku, čiže vzdať sa rozhodcovskej funkcie. Ďalší rozhodca šinpan (審判) sedí okolo ringu.

[upraviť] Technika boja

Existuje 70 oficiálnych techník porazenia súpera (rôzne zrazenia, podrazenia nohou, zdvihy, údery, stlačenia a strky), ktoré zostavila Japonská asociace sumo (日本相撲協会; Nihon Sumo Kjókai). Štyridsaťosem z týchto sedemdesiatich techník je považovaných za klasických. Techniky sa delia do troch hlavných kategórií:

1. tlačenie (cuki)

2. strkanie (oši)

3. chyty (jori)

[upraviť] Oblečenie pri súbojoch

Zápasníci nosia brušný pás mawaši (廻し), ktorý je ovinutý okolo slabín. Ten je ovinutý okolo slabín a pásu, a na chrbte zaviazaný. Zápasníci dvoch najvyšších kategórií, tzv. sekitori (関取), majú ako jediný právo mať zaviazané vlasy do tradičných účesov stredovekých šľachticov čonmage (丁髷) v štýle oičómage (お銀杏髷) - jedná sa uzol v tvare listu ginkgo.

[upraviť] Hierarchia súťaže

Profesionálni zápasníci súťažia za jednotlivé kluby heja (部屋) a stretávajú sa v súbojoch hierarchicky usporiadanej štruktúre súťaže. Vzostup alebo zostup zápasníka závisí od pomeru výhier a prehier na konci turnaja.

Zoznamu zápasníkov pre turnaj sa hovorí banzuke. Jedinou stálou pozíciou v hierarchií je veľký turnaj nazývaný jokozuna (横綱). Jedná sa o titul, ktorý zabezpečuje zápasníkovi nezostúpiť v hierarchií nižšie.

Pravidelný plat dostávajú zápasníci dvoch najvyšších kategórií. Len tí môžu získať titul sekitori (vrcholový zápasník) a len oni majú právo mať vlasy zviazané do účesu oičómage.

[upraviť] Poznámky

1. ^  Podľa Slovníku cudzích slov sú spisovné výrazy Sumó, a aj Sumo.

[upraviť] Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sumo

[upraviť] Zdroj

Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Sumó zverejneného na českej Wikipédii.