Tajba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Tajba.

Národná prírodná rezervácia Tajba[1] je mŕtve rameno Bodrogu v katastrálnom území obce Streda nad Bodrogom vo výmere 27,36 ha. Predstavuje ukážku dnes už vzácnych pozostatkov močiarnych spoločenstiev na území Medzibodrožia. Vyskytuje sa tu pravidelne rozmnožujúca, kriticky ohrozená (vedená v Červenej knihe) korytnačka močiarna a vodné vtáctvo.

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

Výskyt korytnačiek bahenných na východnom Slovensku je viazaný na NPR Tajba. Zostupný trend populácie na Slovensku si vynútil uvažovať o ich územnej ochrane. Vtedajšiu ŠPR Tajba navrhol Dr. Štollmann. Dňa 25. 5. 1966 bola schválená SNR. Tým sa právne zabezpečila územná ochrana korytnačky bahennej na jedinej reprezentatívnej lokalite Východoslovenskej nížiny s rozlohou 27,36 ha.

Ochrana ŠPR Tajba nebola bez problémov. Tesne pred jej vyhlásením ŠM v Strede nad Bodrogom začal v časti pripravovanej rezervácie ťažiť dno mŕtveho ramena a začali ho vápniť. Zber trstiny obyvateľmi patril tiež k pravidelným zásahom do rezervácie. V roku 1970 sa na Tajbe začala výstavba odchovne pre polodivoký chov kačíc, a iba dodatočne sa o nej konzultovalo so ŠOP. V roku 1971 v tesnej blízkosti ŠPR Tajba ŠL v Košiciach zriadili svoju bažantnicu a súčasne vykládli po obvode rezervácie vajcia otrávené síranom thálnym proti strakám, vranám a čajkám. Po následných rokovaniach so ŠOP bola bažantnica zrušená.

Korytnačka močiarna Emys orbicularis.

Najzávažnejší zásah do ŠPR nastal haváriou vykurovacích olejov v PNZP v Strede nad Bodrogom, ktoré odtiekli odpadovým kanálom priamo do južnej časti ŠPR. ŠOP v Prešove musela prevziať všetku iniciatívu na doriešenie prípadu a za aktívnej pomoci Štátnej vodohospodárskej inšpekcie v Košiciach nakoniec PNZP musel uhradiť škody za nedodržanie vodohospodárskych predpisov. Po všetkých týchto pohromách, ktoré rezerváciu postihli boli vyhliadky korytnačiek bahenných vcelku uspokojivé.

RNDr. Jozef Voskár pri pozorovaniach v roku 1986 zaznamenal výskyt korytnačiek len v tých častiach rezervácie, ktoré boli mimo priameho dosahu splaškov z PNZP a mimo dosahu olejovej havárie. O svojich pozorovaniach napísal: „Na jednom z úsekov rezervácie v dĺžke asi 150 m sme pozorovali celkove 5 dospelých (20 – 25 cm) asi 20 m od seba vzdialených jedincov a niekoľko korytnačiek menších veľkostných kategórií. Populácia je dynamická, má zastúpené všetky vekové kategórie."

Potom ale nastala pre ŠPR ďalšia katastrofa. Bolo upravované koryto rieky Bodrog a hladina vody na Tajbe začala klesať. Najväčší pokles, ktorý trvá dodnes je v časti, kde sa presťahovala celá populácia korytnačiek, a ktorá je mimo dosahu olejovej havárie. Týmto sa korytnačkám znemožnilo dostať sa na miesto, kde kládli vajcia. A keď sa tam tie najstatočnejšie samičky dostanú, vyliahnuté mláďatá sa nemajú šancu dostať k vode, ktorá je momentálne vzdialená od miesta, kde sa narodili asi 500 m. Na tomto úseku by určite neušli pohľadom predátorov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. SAŽP. Tajba v štátnom zozname osobitne chránených častí prírody SR [online]. Liptovský Mikuláš : Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, 1. júl 2002. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]