Timokles z Atén

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Timokles (starogr. Τιμοκλῆς) bol grécky sochár v 2. storočí pred Kr.[1][2]

Timokles, syn a žiak aténskeho sochára Polykla, bol činný v polovici 2. storočia pred Kr.[3][2][1] Plínius zaznamenal, že tvoril v období 156. olympiády (156 – 153 pred Kr.), t. j. v druhej polovici 2. stor. pred Kr..[4]

Patril do rodiny aténskych sochárov, ktorí pôsobili aj v Ríme (užívali výhod rímskeho patronátu).[5] Niektorí vedci sa domnievajú, že v priebehu niekoľkých generácií mohlo existovať niekoľko sochárov menom Polykles, možno príslušníkov tej istej rodiny.[6]

Polykles ?
Timarchides I.
Timokles
Dionysios
Polykles II.
Timarchides II.

Plínius uvádza, že sa odlievanie z bronzu počas helenistického obdobia po údajnej 140-ročnej prestávke (od 121. olympiády, 296 – 293 pred Kr.) opäť „oživilo“ za Polykla, Timokla a ďalších (po 156. olympiáde). Títo umelci už vraj nedosahovali niekdajšiu úroveň, ale aj napriek tomu vytvorili mnoho diel veľkej umeleckej hodnoty.[7][8] Každopádne, okolo roku 150 – 125 pred Kr. túto umeleckú úroveň synovia Polykla, Timokles a Timarchides, posunuli o stupeň vyššie tvorbou kópii diel z klasického obdobia (napr. kópiou štítu Atény Parthenos pri výzdobe mramorového štítu Atény Kranajskej v Elateii[9]). Takéto kópie čoskoro podporili nové odvetvie výroby dekoratívnych mramorových panelov, váz, ústí studní a oltárov (tzv. neoatické reliéfy) pre rímsky trh.[7]

Pausanias uvádza, že vo fókidskej Elateii zhotovil so svojim bratom sochu boha Asklépia a tiež sochu bohyne Atény Kranajskej: „Taktiež tunajšiu sochu vytvorili synovia Polykla. Bohyňa je vystrojená do boja a na jej štíte sa nachádzajú podobné výjavy, aké nájdeš v Aténach na štíte aténskej Panny (Parthenos).“ [9] Podľa Pausania bratia zhotovili aj sochu olympijského víťaza Agésarcha z Triteie.[10]

Rané datovanie pôsobenia Timokla je založené na nápise z roku 185/4 pred Kr., v ktorom je syn Polykla z aténskeho dému Thorikos menovaný ako efébos (mladík vo veku 15 až 20 rokov, tento termín sa začal používať pre mladíkov, ktorých pripravovali na vojenskú službu[11]). Na nápise sa samotné meno nezachovalo, ale poškodené miesto (medzera) pozostávajúce z ôsmich písmen bolo znalcami doplnené menom Timokles.[12]

[Τιμοκλῆς Π]ολυκλέους Θορίκιο[ς] Timokles syn Polykla z dému Thorikos[13]

Hranaté zátvorky v starogréckom texte dopĺňajú medzery (lacunae) a označujú písmená, ktoré sú nečitateľné alebo úplne stratené.[14]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 491.
  2. ↑ a b Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Timokles 2 [1]
  3. ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 376.
  4. ↑ Plínius, Naturalis Historia, 34, 52. [2]
  5. ↑ Jerome Jordan Pollitt. Art in the Hellenistic Age. Cambridge : Cambridge University Press, 1986. ISBN 978-05-2127-672-6. S. 174.
  6. ↑ Miranda Marvin, J. Paul Getty Museum. The language of the muses: the dialogue between Roman and Greek sculpture. Los Angeles : J. Paul Getty Museum, 2008. ISBN 978-08-9236-806-8. S. 220.
  7. ↑ a b Glenn R. Bugh. The Cambridge Companion to the Hellenistic World. Cambridg : Cambridge University Press, 2006. ISBN 978-11-3982-711-9. S. 176.
  8. ↑ James I. Porter. Classical Pasts: The Classical Traditions of Greece and Rome. Princeton : Princeton University Press, 2021. ISBN 978-06-9122-539-5. S. 127.
  9. ↑ a b Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 341.
  10. ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 455.
  11. ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 102.
  12. ↑ Hanz Günther Martin. Römische Tempelkultbilder: eine archäologische Untersuchung zur späten Republik. Roma : L'ERMA di BRETSCHNEIDER, 1987. ISBN 978-88-7062-579-0. S. 59.
  13. ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Attica (IG I-III): Attica IG II³,1 1363 [3]
  14. ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 268.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Timokles_z_Atén&oldid=7555310“