Timarchides (starší)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Socha Apolóna s kitharou (rímska kópia), 2. storočie, The British Museum, Londýn

Timarchides (starogr. Τιμαρχίδης) bol grécky sochár v 2. storočí pred Kr.[1][2]

Timarchides bol syn a žiak aténskeho sochára Polykla.[3] Pausanias opakovane spomína spoluprácu „synov Polykla“, Timarchida a Timokla a keďže Plínius zaradil Timokla medzi sochárov (iniciátorov klasického prúdu), ktorí tvorili v období 156. olympiády (156 – 153 pred Kr.), t. j. v druhej polovici 2. stor. pred Kr.,[4] takže aj on tvoril v tomto období.[2]

Patril do rodiny aténskych sochárov, ktorí pôsobili aj v Ríme (užívali výhod rímskeho patronátu).[5] Niektorí vedci sa domnievajú, že v priebehu niekoľkých generácií mohlo existovať niekoľko sochárov menom Polykles, možno príslušníkov tej istej rodiny.[6]

Polykles ?
Timarchides I.
Timokles
Dionysios
Polykles II.
Timarchides II.

Plínius uvádza, že sa odlievanie z bronzu počas helenistického obdobia po údajnej 140-ročnej prestávke (od 121. olympiády, 296 – 293 pred Kr.) opäť „oživilo“ za Polykla, Timokla a ďalších (po 156. olympiáde). Títo umelci už vraj nedosahovali niekdajšiu úroveň, ale aj napriek tomu vytvorili mnoho diel veľkej umeleckej hodnoty.[7][8] Každopádne, okolo roku 150 – 125 pred Kr. túto umeleckú úroveň synovia Polykla, Timarchides a Timokles, posunuli o stupeň vyššie tvorbou kópii diel z klasického obdobia (napr. kópiou štítu Atény Parthenos pri výzdobe mramorového štítu Atény Kranajskej v Elateii[9]). Takéto kópie čoskoro podporili nové odvetvie výroby dekoratívnych mramorových panelov, váz, ústí studní a oltárov (tzv. neoatické reliéfy) pre rímsky trh.[7]

Pausanias uvádza, že vo fókidskej Elateii zhotovil so svojim bratom sochu boha Asklépia a tiež sochu bohyne Atény Kranajskej: „Taktiež tunajšiu sochu vytvorili synovia Polykla. Bohyňa je vystrojená do boja a na jej štíte sa nachádzajú podobné výjavy, aké nájdeš v Aténach na štíte aténskej Panny (Parthenos).“ [9] Podľa Pausania bratia zhotovili aj sochu olympijského víťaza Agésarcha z Triteie.[10] To, že Timarchides vytváral aj sochy športovcov potvrdzuje aj Plínius.[11]

Pre poznanie Timarchidovho umenia je však rozhodujúca predovšetkým socha Apolóna s kitharou (Apollón Kitharoidos), ktorá sa podľa Plínia nachádzala v chráme Apolóna Sosiana v Ríme.[12] Toto dielo sa zachovalo v niekoľkých rímskych kópiách, z ktorých najznámejšia je socha Apolóna z Kyrény vystavená v Britskom múzeu v Londýne.[13] Postava boha je v spodnej časti zahalená plášťom obopínajúcim nohy a časti trupu (dokonale sú stvárnené drapérie), ľavá noha je nadvihnutá a pravú ruku dvíha nad hlavu podobne ako Apolón Lykajský, ľavá drží kitharu (kitharis, lýra s tromi až piatimi strunami [14]).[15][2] Dielo, evidentne inšpirované Praxitelom, malo v cisárskej dobe veľký úspech a okrem spomínaných kópií sú známe početné reprodukcie na drahokamoch, sarkofágoch a rôznych reliéfoch.[2]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Jerome Jordan Pollitt. Art in the Hellenistic Age. Cambridge : Cambridge University Press, 1986. ISBN 978-05-2127-672-6. S. 313.
  2. ↑ a b c d Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Timarchides [1]
  3. ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 376.
  4. ↑ Plínius, Naturalis Historia, 34, 90. [2]
  5. ↑ Jerome Jordan Pollitt. Art in the Hellenistic Age. Cambridge : Cambridge University Press, 1986. ISBN 978-05-2127-672-6. S. 174.
  6. ↑ Miranda Marvin, J. Paul Getty Museum. The language of the muses: the dialogue between Roman and Greek sculpture. Los Angeles : J. Paul Getty Museum, 2008. ISBN 978-08-9236-806-8. S. 220.
  7. ↑ a b Glenn R. Bugh. The Cambridge Companion to the Hellenistic World. Cambridg : Cambridge University Press, 2006. ISBN 978-11-3982-711-9. S. 176.
  8. ↑ James I. Porter. Classical Pasts: The Classical Traditions of Greece and Rome. Princeton : Princeton University Press, 2021. ISBN 978-06-9122-539-5. S. 127.
  9. ↑ a b Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 341.
  10. ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 455.
  11. ↑ Plínius, Naturalis Historia, 34, 91. [3]
  12. ↑ Plínius, Naturalis Historia, 36, 35. [4]
  13. ↑ Tonio Hölscher. The Language of Images in Roman Art. Cambridge : Cambridge University Press, 2004. ISBN 978-05-2166-569-8. S. 10.
  14. ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 280.
  15. ↑ Penelope J. E. Davies. Architecture and Politics in Republican Rome. Cambridge : Cambridge University Press, 2017. ISBN 978-11-0709-431-4. S. 115.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Timarchides_(starší)&oldid=7565835“