Topkapı Sarayı

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pohľad z Bosporu
Zmenšený model paláca
Model vnútorných priestorov paláca (2-4 nádvorie)
Sultánová brána (Bâb-ı Hümâyûn)

Topkapı Sarayı (-v súčasnej turečtine; skrátene: Topkapı, nepresne: (Palác) Topkapi; v osmanskej turečtine: Top Kapú Seráj(i)/iný prepis Top Qapú Seráj(i), skrátene Top Kapú/Top Qapú) je palácový komplex v centre Istanbulu, ktorý bol vyše 380 rokov oficiálnou rezidenciou sultánov Osmanskej ríše. Stavba komplexu sa začala roku 1453 a dokončila v 1465.[1]Posledným sultánom, ktorý obýval palác Topkapi bol Mahmud II. (do roku 1839 ). Jeho nasledovník, sultán Abdülmecid I., preniesol svoje sídlo do nového paláca Dolmabahçe a Topkapi odvtedy prestalo byť oficiálnou rezidenciou sultánov.

Dejiny paláca[upraviť | upraviť zdroj]

Na mieste paláca Topkapi pôvodne stála akropola starovekého mesta Byzantion. Po dobytí Konštantínopolu Osmanmi roku 1453 a presunutí hlavného mesta Osmanskej ríše z Edirne do hlavného mesta porazenej Byzantskej ríše bolo potrebné nájsť pre sultána a dvor vyhovujúce reprezentatívne priestory. Pre nový palác bolo zvolené miesto v západnej časti Marmarského mora s výhľadom na Bospor. Roku 1459 sa začala výstavba nového paláca, ktorá bola dokončená roku 1465.

Plán paláca[upraviť | upraviť zdroj]

Najvyššie miesto palácového komplexu bolo súkromnou rezidenciou sultána a jeho dvora. Súkromnú rezidenciu obklopovali rôzne administratívne a služobné budovy, ktoré sa tiahli celým územím komplexu až k brehom Bosporu.[1] Celý komplex paláca bol obohnaný vysokým múrom, pričom sa kládol dôraz na striktné oddelenie vládnucej elity od obyčajných obyvateľov Istanbulu.

Podoba paláca Topkapı sa v priebehu storočí neustále menila, búrali a pristavovali sa nové budovy. Najstaršou časťou paláca je priestor sultánovej rezidencie, tzv. najvnútornejších priestorov paláca, v ktorých dispozícii a architektúre je rozpoznateľná snaha staviteľov vytvoriť pre sultána nikým nerušený privátny priestor.[2] Do súčasnej podoby bol palác prestavaný v 16. storočí po sérii ničivých požiarov.

Väčšina budov paláca je jednoposchodových, iba niekoľké sú dvojposchodové. V palácovom komplexe sa nachádza množstvo záhrad, fontán a nádvorí.

Funkcia paláca[upraviť | upraviť zdroj]

Palác Topkapı slúžil ako rezidencia sultána a jeho dvora. V priestoroch sultánovej rezidencie sa nachádzal hárem a kúpele.[3] Do priestoru súkromných sultánových rezidencií smeli vstúpiť iba eunusi. Sultán bol hlavou Osmanského štátu a preto palác Topkapı slúžil aj ako administratívne a správne centrum ríše. V komplexe paláca vyrástli administratívne budovy a sídlila v ňom ríšska rada - diván.

Sultánova brána[upraviť | upraviť zdroj]

Do paláca sa dalo dostať iba cez tzv. sultánovu bránu. Brána bola masívna a bohato zdobená. Brána mala symbolizovať moc Osmanskej ríše. Cez bránu vchádzali aj oficiálne zahraničné posolstvá. V priestoroch paláca najbližšie k bráne boli situované administratívne a správne budovy. V tomto priestore bola situovaná aj najvyššia ríšska rada diván.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Necipoğlu, Gülru (1991). Architecture, ceremonial, and power: The Topkapı Palace in the fifteenth and sixteenth centuries. Cambridge, Massachusetts: The MIT Press. p. 3. ISBN 0-262-14050-0.
  2. ^ "II. Courtyard / Divan Square". Topkapı Palace Museum.
  3. ^ "Harem". Topkapı Palace Museum
  4. ^ Topkapi Palace Museum (2001). The Imperial Treasury. Istanbul: MAS Publications. ISBN 975-7710-04-0.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • G., Goodwin (2003). A History of Ottoman Architecture. London: Thames & Hudson Ltd.. ISBN 0-500-27429-0.
  • Turhan Can, Topkapi Palace, Orient Turistik Yayinlar Ve Hizmetler Ltd., Istanbul, 1994;
  • Turner, J. (ed.); Grove Dictionary of Art, Oxford University Press, USA; New edition (January 2, 1996); ISBN 0-19-517068-7
  • ERTUG, Ahmet. Topkapi : The Palace of Felicity. Istanbul: Ertug and Koluk, 244 pages.
  • İPŞIROĞLU, Mazhar Şevket (1980). Masterpieces from the Topkapı Museum : paintings and miniatures. London: Thames and Hudson, 150 pages. ISBN 0-500-23323-3.
  • GOODWIN, Godfrey (2000). Topkapi Palace: An Illustrated Guide to its Life and Personalities. Saqi Books. ISBN 0-86356-067-9.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]