Tragédia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Tragédia (z gréckeho slova tragóidiá = spev capa, obetovaného bohom) je jeden z druhov dramatických diel, je to základný dramatický žáner zobrazujúci nezmieriteľný konflikt spoločenský alebo individuálny, v ktorom sa hrdina nachádza v bezvýchodiskovej situácii, kde v nerovnom a napätom boji je odsúdený na zánik, na smrť.

Tragédia vznikla v antickom Grécku (tragóidia), kde počas slávnosti na počesť boha Dionýza obetovali capa (tragos) pri tanci, speve, rozprávaní, boji atď. Z počiatočného obdobia sú známe tragédie od Aischyla, Sofokla a Euripida.

Shakespearove tragédie: Rómeo a Júlia, Hamlet, Othello, Macbeth, Kráľ Leare poukazujú na jeden z nových civilizačných smerov. Z francúzskych autorov treba uviesť: J. Racine, P. Corneille a Voltaire, z nemeckých autorov G. E. Lessing, J. W. Goethe, F. Schiller.

V našej literatúre okrem iných hodno spomenúť P. O. Hviezdoslava.

Z autorov vstupujúcich do 20. storočia sa tragédia objavuje u viacerých, z ktorých spomenieme: H. Ibsen (Nór), A. Strindberg (Švéd), E. O’Neill (USA), A. Miller (USA), F. Garcia Lorca (Španiel) a iní.

Štruktúra klasickej gréckej tragédie sa delila na päť častí (dejstiev):

  • úvod (expozícia) – uvedenie postáv, miesta a času
  • zápletka (kolízia) – rozpor dvoch súperov, vznik konfliktu
  • vyvrcholenie (kríza) – prekvapujúci obrat v deji; vstup napätia do deja
  • obrat (peripetia) – ďalší obrat v deji, spomalenie deja pred záverom
  • rozuzlenie (katastrofa) –  tragický, nešťastný koniec obratu, ku ktorému došlo v peripetii;

Tragédia končí smrťou hlavného hrdinu.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]