Tučniak veľký

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Názov tučniak veľký môže znamenať aj tučniaka obrovského, pozri tučniak obrovský.
Tučniak kráľovský
Tučniaky kráľovské v Južnej Georgií.
Tučniaky kráľovské v Južnej Georgií.
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Vtáky Aves
Podtrieda (subclassis) Pravé vtáky Ornithurae
Nadrad (superordo) Plavce Impennes
Rad (ordo) Tučniaky Sphenisciformes
Čeľaď (familia) Tučniakovité Spheniscidae
Rod (genus) Tučniak Aptenodytes
Druh (species) Tučniak kráľovský Aptenodytes patagonicus
Vedecký názov
Aptenodytes patagonicus
Miller, 1778
Synonymá:
Tučniak patagónsky, tučniak kráľovský
Rozšírenie tučniaka kráľovského.
Rozšírenie tučniaka kráľovského:

██ Aptenodytes patagonicus patagonicus

██ Aptenodytes patagonicus halli

██ hniezdisko

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Tučniak veľký alebo tučniak kráľovský alebo tučniak patagónsky (lat. Aptenodytes patagonicus) je najväčší tučniak žijúci mimo Antarktídy a po tučniakovi cisárskom druhým najväčší tučniakom vôbec. Oba druhy predstavujú jediných žijúcich zástupcov rodu Aptenodytes.

Poddruhy[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1911 navrhol ornitológ Gregory Mathews 2 poddruhy, ktoré dnes rozoznávame:

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Hydrodynamické telo mu uľahčuje pohyb pod vodou.

Tučniak kráľovský dorastá do hmotnosti 11 - 13 kg a dĺžky tela 90 cm. Má hydrodynamické štíhle telo a výkonné plutvy, čo mu uľahčuje lov rýb. Chrbát je striebristý, hruď biela, hlava čiernej farby a na boku hlavy má jasnooranžové škvrny. Pred chladom ho chráni krátke husté operenie a hrubá vrstva podkožného tuku.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Žije v kolóniach, niektoré z nich dosahujú početnosť nikoľko desiatok tisíc párov. Vyskytujú sa na ostrove Marion, Crozetových ostrovoch, Kerguelenových ostrovoch, Macquariovom ostrove, Heardovom ostrove a na Falklandách.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Potrava sa skladá hlavne z malých rýb, krilu, kôrovcov a hlavonožcov. Za potravou sa nikedy potápa až do hĺbky 200 m, denne stihne vyše 100 ponorov.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Mláďa tučniaka kráľovského.
Aptenodytes patagonicus

Tučniak kráľovský (ani tučniak cisársky) si, na rozdiel od ostatných druhov, nestavia hniezda. Hniezdi v období antarktického leta (tzn. od nášho novembra do apríla). Hniezdne obdobie tučniaka kráľovského je najdlhšie spomedzi všetkých tučniakov. Pri dvorení samci lákajú samicu trúbením so zdvihnutou hlavou. Ak tá prejaví záujem, nasleduje ho, zatiaľ čo samec kýva hlavou zo strany na stranu. Jeden pár splodí iba dvoch potomkov za tri roky. Na výchove mláďaťa sa zúčastňujú obidvaja rodičia. Hneď potom, čo samica znesie vajce, samec si ho prekotúľa na nohy, ktoré ho izolujú od chladnej zeme a prekryje ho kožným záhybom, ktorý nemá v mieste kontaktu s vajcom perie, aby dodával potrebné teplo. V sedení na vajci sa obidvaja rodičia striedajú zhruba v päťdenných intervaloch. Mláďa sa vyliahne asi po 55 dňoch a nasledujúcich 11 mesiacov sa oň rodičia starajú. Rodičia sa striedajú aj v kŕmení potomka. Mláďa do konca apríla raz vymení prachové perie a priberie na hmotnosti asi 11 kg. V tom čase dochádza k nástupu zimy, zníženiu množstva potravy v mori a odchodu rodičov z hniezdnej kolónie.

Škôlky[upraviť | upraviť zdroj]

Mláďatá sa združujú do tzv. škôlok, kde ich tesný kontakt zmenšuje výdaj tepla. V tomto období ich rodičia kŕmia iba každý druhý až tretí týždeň. Mláďatá preto schudnú na približne 2/3 pôvodnej hmotnosti. V októbri dochádza k opätovnému zvýšeniu množstva potravy a preto ich rodičia prichádzajú podstatne častejšie kŕmiť. V priebehu decembra je prachové perie mláďat nahradené normálnym a mláďatá sa vydávajú samostatne loviť na more.

Škôlka mláďat.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Veselovský, Zdeněk, Tučňáci, Státní zemědělské nakladatelství, Praha, 1984
  • Dorling Kindersley Limited; BOHUŠ, Mirko, a kol. Vták: Unikátna obrazová encyklopédia. Bratislava : Ikar, 2008. ISBN 978-80-551-1754-6. S. 512.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]