Tuberózna skleróza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Tuberózna skleróza
Adenoma sebaceum 01.jpg
Pacient s adenoma sebaceum, jedným z prejavov tuberóznej sklerózy
Klasifikácia
MKCH-10 Q85.1 ([ odkaz])
Klinický obraz
Príčina génová mutácia
Postihnutý systém systémové postihnutie

Star of life3.svg Pozri aj Medicínsky portál

Tuberózna skleróza je autozomálne dominantne dedičný neurokutánny syndróm (fakomatóza), ktorý sa prejavuje výskytom nezhubných nádorov vo viacerých orgánoch (angiomyolipóm obličky a pečene, rabdomyóm srdca, obrovskobunkový astrocytóm mozgu). Zvyčajne sa diagnostikuje už v ranom detstve.

V roku 1880 ju popísal francúzsky neurológ Désiré-Magloire Bourneville.[1]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Je druhou najčastejšou fakomatózou po neurofibromatóze I. typu, prevalencia sa pohybuje medzi 1: 12 000 až 16 000, celosvetový počet postihnutých sa odhaduje na 1 a pol milióna.

Nie je rozdiel výskytu medzi pohlaviami.

Patogenéza[upraviť | upraviť zdroj]

Príčinou ochorenia sú mutácie na chromozómoch 9 a 16,[2][3] konkrétne dvoch génov:

Oba fungujú ako tumor supresorové gény (ich pôsobky potláčajú rast nádorov).[4]

Mutácie sú autozomálne dominantne dedičné, no približne 2/3 diagnostikovaných prípadov sú sporadické, spontánne mutácie. Približne u 15% prípadov tuberóznej sklerózy sa žiadna z mutácií nenájde; tieto prípady majú miernejší klinický priebeh.

Môže sa vyskytnúť ako samostatná choroba, alebo spojená s ďalšími, ako sú lymfangioleiomyomatóza (takmer výlučne u žien) a autozomálne dominantná polycystická choroba obličiek.

Klinické príznaky a diagnóza[upraviť | upraviť zdroj]

Percentuálny výskyt jednotlivých príznakov u pacientov s tuberóznou sklerózou vo veku od 0 do 18. rokov

Klasickou „triádou“ príznakov je epilepsia, mentálna retardácia a angiofibrómy tváre (staršie adenoma sebaceum). Kompletne sa však vyskytuje zriedkavo: 50% pacientov nemá poruchu inteligencie (pre postihnutých je typický rôzny stupeň autizmu), 25% nemá epilepsiu. Väčšina pacientov má rôzne prejavy poškodenia centrálnej nervovej sústavy.

Klinické a rádiologické príznaky sa rozdeľujú do dvoch skupín: na hlavné a vedľajšie.[5] Definitívna diagnóza sa stanovuje pri výskyte 2 hlavných, alebo 1 hlavného a dvoch vedľajších príznakov:

Hlavné príznaky
Vedľajšie príznaky
  • časté:
  • bežné:
  • zriedkavé:
    • lézie kože podobné konfetám
    • achromatické škvrny sietnice

Zobrazovacia diagnostika[upraviť | upraviť zdroj]

Agiomyolipómy nadobličiek zobrazené počítačovou tomografiou

Prvým zobrazovacím vyšetrením pri objavení sa klinických príznakov je MR, prípadne CT mozgu - nález býva pomerne špecifický: viacpočetné kalcifikované subependymálne tubery (histologicky sa jedná o subependymálny astrocytóm z obrovských buniek).

Angiomyolipóm obličky sa u pacientov s tuberóznou sklerózou vyskytuje až v 90% prípadov - počítačová tomografia ho môže diagnostikovať s istotou vtedy, ak v nádore zobrazí tuk (viditeľný u 95% týchto nádorov) a abnormálne cievne štruktúry. V obličkách ďalej môžu byť početné cysty.
Angiomyolipóm sa môže vyskytnúť i v iných orgánoch, najmä v pečeni. Tá môže byť zväčšená a okrem angiomyolipómu sa tu môže objaviť i lipóm, hamartóm či fibróm.
Pankreas môže byť hypoplastický, takisto môže obsahovať hamartómy alebo nádor z ostrovčekovitých buniek.

Pri súčasne sa vyskytujúcej lymfangioleiomyomatóze možno zobraziť hrubé a/alebo tenkostenné cysty v pľúcnom parenchýme a retroperitoneu, zväčšené lymfatické uzliny, ascites a pleurálny výpotok, prípadne rozšírenie ductus thoracicus.

Môžu sa vyskytovať polypy kdekoľvek v priebehu tráviacej trubice.

Sledovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Kontrolné ultrasonografické vyšetrenie obličiek každý 1 až 3 roky, v prípade nejasného nálezu alebo zmeny je indikované CT alebo MR.

U dospelých žien doplniť CT vyšetrenie hrudníka na vylúčenie súčasne sa vyskytujúcej lymfangioleiomyomatózy.

Diferenciálna diagnóza[upraviť | upraviť zdroj]

Pri náleze angiomyolipómu obličky treba myslieť na jeho sporadický výskyt - štyria z piatich pacientov s týmto nádorom nemajú tuberóznu sklerózu. Sporadicky sa vyskytujúci angiomyolipóm býva častejší u žien, väčšinou je iba jeden a v jednej obličke.

Autozomálne dominantná polycystická choroba obličiek sa môže vyskytnúť samostatne, ale i v kombinácii s tuberóznou sklerózou. Príčinou je to, že gén TSC2 a gén PKD1 (ktorého mutácia ju spôsobuje) ležia vedľa seba na chromozóme 16.

Komplikácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • spontánne krvácanie do angiomyolipómu obličky (často riešiteľné iba jej odstránením - nefrektómiou)
  • výskyt karcinómu obličky nie je vyšší ako u bežnej populácie, u pacientov s tuberóznou sklerózou sa však objavuje štatisticky v mladšom veku a rastie pomalšie

Prognóza[upraviť | upraviť zdroj]

Prognóza nie je dobrá, 40% pacientov umiera pred dovŕšením 35-ho roku života. Prognóza je horšia najmä pri kombinácii s autozomálne dominantnou polycystickou chorobou obličiek. Príčinami smrti je v dospelosti predovšetkým zlyhanie obličiek, v detstve komplikácie spojené s poškodením mozgu.

Liečba[upraviť | upraviť zdroj]

Liečba je symptomatická: antiepileptická liečba, chirurgické odstránenie symptomatických nádorov a podobne.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Gomez, Manuel R. (apríl 1991), „Phenotypes of the Tuberous Sclerosis Complex with a Revision of Diagnostic Criteria“, Tuberous Sclerosis and Allied Disorders: Clinical, Cellular, and Molecular Studies, Annals of the New York Academy of Sciences, str. 1-7 
  2. a b The European Chromosome 16 Tuberous Sclerosis Consortium (december 1993), „Identification and characterization of the tuberous sclerosis gene on chromosome 16“ (po anglicky), Cell 75 (7): 1305-1315, ISSN 0092-8674, http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/009286749390618Z 
  3. a b van Slegtenhorst, Marjon; de Hoogt, Ronald (august 1997), „Identification of the Tuberous Sclerosis Gene TSC1 on Chromosome 9q34“ (po anglicky), Science 277 (5327): 805-808, ISSN 0036-8075 (print), 1095-9203 (online), http://www.sciencemag.org/content/277/5327/805.short 
  4. a b Manning, Brendan D.; Tee, Andrew R. (júl 2002), „Identification of the Tuberous Sclerosis Complex-2 Tumor Suppressor Gene Product Tuberin as a Target of the Phosphoinositide 3-Kinase/Akt Pathway“ (po anglicky), Molecular Cell 10 (1): 151-162, ISSN 1097-2765, http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1097276502005683 
  5. Roach, E.S.; Gomez, Manuel R; Northrup, Hope (december 1998), „Tuberous Sclerosis Complex Consensus Conference: Revised Clinical Diagnostic Criteria“ (po anglicky), Journal of Child Neurology 13 (12): 624-628, ISSN 0883-0738 (print), 1708-8828 (online), http://jcn.sagepub.com/content/13/12/624.short 

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]