Umajjovci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súčasť série článkov na tému

Islam
Selimiye Camii ve Mavi Gökyüzü.jpg
Dejiny islamu

Viera a praktiky

Jedinosť Boha
Vyznanie viery
ModlitbaPôst
PúťAlmužnaMešita

Hlavné osobnosti

Mohamed
Abú Bakr as-Siddík
Umar ibn al-Chattáb
Utmán ibn Affán
Alí ibn Abí Tálib
Mohamedovi súčasníci
Členovia Mohamedovej domácnosti
Proroci islamu

Texty & zákony

KoránSunnaŠaría
Zákonodarstvo
Životopisy Mohameda

Vetvy islamu

Sunniti (HanífovskáMálikovskáŠáfiovskáHanbalovskáZáhirovská)Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • MustálíjaDrúzi)Isná ašaríja (Dža'farovskáAlavitiAleviti)Zajdíja) • Súfizmus (BektašijaČištíjaMawlawíja)Cháridža (Ibádíja)

Sociopolitické aspekty

UmenieArchitektúra
MestáKalendár
VedaFilozofia
Náboženskí vodcovia
Ženy v islameDžihád
Politický islamLiberálny islam
AhmadíjaWahhábizmus

Pozri aj

Slovníček islamských pojmov
Zoznam významných mešít
Zoznam článkov o islame

Rozsah kalifátu

██ za vlády proroka Muhammada, 612 – 632

██ za vlády Volených kalifov, 635 – 661

██ za vlády Umajjovcov, 661 – 750

Umajjovská mešita v Damasku.

Umajjovci (arab. بنو أمية Banú Umajja, الأمويون al-Umavijún) bola arabská dynastia, ktorá vládla v Arabskej ríši, presnejšie Umajjovskom kalifáte v rokoch 661 – 750 so sídlom v Damasku.

Zakladateľom Umajjovskej dynastie bol Mu’ávia, ktorý dal zavraždiť kalifa Alího ibn Abí Táliba a sám nastúpil na jeho miesto. Vládu dal preniesť do Damasku. V roku 711 Arabi dobyli Pyrenejský polostrov a v roku 732 zastavil ďalšie ich ťaženie do Európy franský majordóm Karol Martel. Koniec vlády Umajjovcov sa spája s krvavým povstaním, keď boli vyvraždení všetci Umajjovci až na Abd-al Rahmána I. (v roku 750 založil Córdobský emirát) a nastúpila dynastia Abbásovcov.

Od roku 756 po Abbásovskej revolúcii vládli Umajjovci v Córdobskom emiráte (neskoršom Cordóbskom kalifáte).

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]