Východoafrická priekopová prepadlina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Schéma Východoafrického riftu.

Východoafrická priekopová prepadlina (po angl. Great Rift Valley, doslova Veľká priekopová prepadlina) je priekopová prepadlina vo východnej časti Afriky. Prebieha tu proces rozpadu - extenzie africkej platne a jej vzďaľovanie od arabskej a somálskej. Ťahá sa v dĺžke 5 000 km od severu Sýrie na blízkom východe až po stred Mozambiku v juhovýchodnej Afrike. Šírka údolia sa pohybuje v rozsahu 30 až 100 kilometrov a hĺbka od sto po niekoľko tisíc metrov. Na severe sa tento proces začal asi pred 35 miliónmi rokov, v Afrike asi pred 15 miliónmi rokov. Pomenovanie dostala od bádateľa Johna Waltera Gregoryho.

Najsevernejšia časť prepadliny tvorí údolie Biká v Libanone, ktoré oddeľuje pohoria Libanon a Antilibanon. V Izraeli prechádza do údolia Chula nachádzajúceho sa medzi pohorím Galilea a Golanskými výšinami a pokračuje Jordánskym údolím cez Galilejské jazero, Mŕtve more, Arabah, Akabský záliv až po Červené more. Tento segment sa označuje aj ako zlom Mŕtveho mora.

Afarská panva (Danakilská preliačina) v Eritrei je miestom stretu trhlín, z ktorých jedna smeruje Adenským zálivom do Indického oceánu a druhá, ktorá je súčasťou Veľkej priekopovej prepadliny, smerom na juh do východnej Afriky. Najprv prechádza Etiópskou vysočinou, ktorú delí na dve časti, a južnejšie, v oblasti Veľkých afrických jazier, sa rozchádza do Východoafrickej priekopy a Stredoafrickej priekopy.