Venera-12

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Venera 12)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
1978-086A – Venera-12
Venera-12 Lander
Venera-12 Lander
Prevádzkovateľ: Sovietsky zväz
Výrobca: Sovietsky zväz
Typ misie: planetárna sonda
Dátum štartu: 14. september 1978
Kozmodróm: Bajkonur
Nosná raketa: Proton-K
NSSDC ID: 1978-086A Space 40
Hmotnosť: 4940 kg
Elementy dráhy
Periapsida: 6,62 RV
uprav

Venera-12 (rusky: Венера-12) bola sovietská planetárna sonda, ktorá v rámci programe Venera skúmala planétu Venušu. Let sa uskutočnil v roku 1978. Sonda zložená z orbitálnej časti a pristávacieho puzdra sa úspešne dostala na obežnú dráhu Venuše a pristávacie puzdro s vedeckými prístrojmi pristálo na povrchu planéty. Podľa COSPAR bola sonda katalogizovaná ako 1978–086A.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Sonda bola rovnaká, ako jej o týždeň skôr vypustená dvojička Venera 11. Hmotnosť sondy bola asi 4 700 kg okrem paliva, z toho pristávacie puzdro (tiež pristávací modul) 1 600 kg. Jej súčasťou bola francúzska aparatúra Sigma 2MS k snímaniu zábleskov gama žiarenia.

Puzdro bolo vybavené padákovým systémom, ktorý obsahoval výťažný a brzdiaci padák. Ďalej tu bol hmotový spektrometer, plynový chromatograf Sigma, aparatúra Groza a rada ďalších prístrojov.

Priebeh misie[upraviť | upraviť zdroj]

Po rannom štarte 14. septembra 1978 z kozmodrómu Bajkonur sa dostala vďaka rakete Proton-K/D-1 na parkovaciu dráhu okolo Zeme a odtiaľ na dráhu k Venuši. V priebehu letu boli vykonané dve letové korekcie 21. septembra a 14. decembra 1978. Krátko po druhej korekcii bolo zahájené podchladzovanie pristávacieho puzdra a 19. decembra došlo k jeho odpojeniu od sondy. Dráha sondy bola upravená tak, aby umožnila prenos vysielania z puzdra na 69 miliónov km vzdialenú planétu Zem a potom sa dostala na dráhu okolo Slnka. Prevádzala aj naďalej vedecké merania.

Puzdro na Venuši[upraviť | upraviť zdroj]

Puzdro vstúpilo 21. decembra 1978 do horných vrstiev atmosféry planéty rýchlosťou 11,2 km/s a bola pribrzdené pri preťažení 170 G na 300 m/s. Prenos meraní parametrov atmosféry začal zhruba vo výške 62 km. Brzdiaci padák účinkoval asi 550 s, potom bol vo výške 40 km oddelený a jeho rolu zastal kovový prstenec. Puzdro dopadlo na nepríliš osvetlenú stranu Venuše (3000 luxov) zhruba 800 km od miesta dopadu takmer súčasnej misie Venery 11.

V extrémnych podmienkach (teplota 460 stupňov, tlak 8,92 MPa) vydržala pracovať nečakane dlho – 110 minút. Nevytvorila žiandu snímku povrchu, ale prístroj Groza zaregistroval sériu bleskov.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Veněra 12 na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Predchádzajúca misia:
Venera 11
Program Venera Nasledujúca misia:
Venera 13