Vercingetorix

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vercingetorikov monument v Alesii

Vercingetorix (* asi 82 pred Kr. – † 46 pred Kr., Rím) bol náčelníkom galského kmeňa Arvernov. V roku 52 pred Kr. zjednotil obyvateľstvo Galie na posledný veľký pokus vybojovať si slobodu a nezávislosť od rímskej republiky, proti prokonzulovi a neskoršiemu diktátorovi Gaiovi Juliovi Caesarovi.

Medzi rokmi 5853 pred Kr. si Julius Caesar úspešným využitím stratégie „rozdeľuj a panuj“ podrobil všetky keltské kmene na území medzi provinciou Galiiou Narbonskou a riekou Rýnom. Drastické metódy, ktoré pritom Caesarove légie uplatňovali, však viedli k mnohým vzburám galských kmeňov. Pokus náčelníka Belgov, Ambioriga, vyvolať povstanie v roku 54 pred Kr. získal len lokálnu podporu a neuspel. Naproti tomu sa Vercingetorigovi z kmeňa Arvernov, ktorého otca Celtillusa zavraždili vlastní ľudia, kvôli svojej túžbe stať sa kráľom všetkých Galov, podarilo zjednotiť galské kmene proti Rimanom a prijať modernejší štýl boja.

Povstanie proti Rimanom[upraviť | upraviť zdroj]

Vercingetorix začal budovanie svojho vojska v zime roku 52 pred Kr., kým sa Caesar zdržiaval v Predalpskej Galii. Najprv sa musel vyrovnať s opozíciou arvernskej šľachty, vrátane svojho strýka Gobanita, ale potom pozdvihol vojsko, premohol svojich oponentov a vyhlásili ho za kráľa. Vytvoril spojenectvo s ostatnými kmeňmi, a jednomyseľným rozhodnutím mu zverili vrchné velenie. Lojalitu ostatných Galov si zaistil tvrdou disciplínou a prostredníctvom rukojemníkov, ktorých mu museli odovzdať. Jeho stratégia sa zakladala na obrane silných pevností. Zároveň uplatňoval taktiku spálenej zeme, v rámci čoho dal vyľudniť a spáliť všetky dediny, polia a mestá v okolí pochodujúcich rímskych légií, aby tak Caesarovi sťažil zásobovanie, čím mu zabraňoval v ďalšom postupe.

Caesar a jeho veliteľ Titus Labienus síce najprv dočasne stratili iniciatívu, onedlho však dobyli Avaricum (dnešné Bourges) a povraždili jeho obyvateľstvo (40 000 ľudí). Ďalšia veľká bitka pri Gergovie (blízko dnešného Clermont-Ferrand v departemente Auvergne), hlavnom meste Arvernov, skončila Vercingetorikovým víťazstvom, pretože Caesar bol nepokojný a z nedočkavosti zaútočil na mesto, aby ho vyhladoval, čo bol štandardný rímsky postup pri obliehaní miest. Vercingetorix sa domnieval, že Caesar chce odtiahnuť (čo nemal v úmysle, pretože neúspech v Galii by zrejme ukončil jeho kariéru) a keď Caesara opustili aj Haeduovia, ktorí mu boli predtým za všetkých okolností verní, zanechal Vercingetorix svoju niekdajšiu rozvážnu stratégiu a napadol ho. Ale s ťažkými stratami bol odrazený a ustúpil do inej silnej pevnosti, Alesie (dnešné Alise-Ste. Reine v departmente Côte-d’Or, blízko Dijonu), kde ho potom Caesar obliehal.

Alesia[upraviť | upraviť zdroj]

Vercingetorikova jazdecká socha v Clermont-Ferrand

V bitke pri Alesii bol však Caesar trpezlivejší a celé oppidum dal obklopiť súvislou líniou priekop, palisád a opevnení. Medzitým ale Vercingetorigovi dorazili posily z celej Galie a Rimania tak nimi boli sami obkľúčení, pretože Vercingetorix vyzval svojich galských spojencov na útok na obliehajúcich Rimanov. Caesar preto vybudoval ďalšiu, vonkajšiu líniu opevnenia proti očakávanému náporu galských posíl.

Galovia prišli v obrovskom počte (odhaduje sa počet asi 100 000 vojakov, hoci Caesar tvrdil, že ich bolo až 250 000). Vercingetorixa aj tak obkľúčili v Alesii a bez jeho vedenia boli všetky útoky zvonku najprv neúspešné. Napriek tomu galské útoky odhalili slabý bod rímskych pevností. Galovia sústredili na toto miesto koordinovaný úder armád zvnútra aj zvonku. Až keď Caesar osobne priviedol do bitky posledné rezervy, definitívne Galov porazil.

Kapitulácia a smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na vysoké straty spôsobené rímskym obliehaním a nedostatkom potravín, radil Vercingetorix svojim vojakom, aby ho živého alebo mŕtveho vydali víťazom a zaistili si tak lepšie podmienky na vyjednávanie o kapitulácii. Podľa legendy sa Vercingetorix vzdal veľkolepým spôsobom. Údajne vyšiel na koni z Alesie v najlepšom odeve a brnení a obišiel rímsky tábor predtým, než zložil zbrane Caesarovi k nohám. Pritom sa vraj vyzliekol a na kolenách mával na Caesara. Caesar vo svojich Zápiskoch o vojne galskej však v rozpore s touto legendou opisuje samotný akt Vercingetorigovej kapitulácie oveľa striedmejšie. Vercingetorixa potom päť rokov väznili v Tulliane v Ríme. V roku 46 pred Kr. ho viedli v Caesarovom triumfe v Ríme a onedlho potom ho popravili pravdepodobne zahrdúsením.

Umelecké stvárnenie kapitulácie Vercingetorixa.

V roku 48 pred Kr. dal Lucius Hostilius Saserna vyraziť denár na oslavu Caesarových činov v Galii. Portrét barbara na denári je podľa všetkého pravdepodobným Vercingetorikovým portrétom. O Vercingetorikovom dátume narodenia panujú značné pochybnosti. Vraj je dokonca možné, že v čase, kedy zjednotil Galov na boj proti Rimanom, mal iba 17 rokov.

Film[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2001 režisér Jacques Dorfmann natočil francúzsky film Vercingétorix: la légende du druide roi (v Česku pod názvom „Král Galů“). Hlavnú úlohu Vercingetorika stvárnil Christopher Lambert.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

CAESAR, GAIUS JULIUS, Zápisky o válce galské, 1964.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]