Vladimir Georgijevič Titov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vladimir Georgijevič Titov
Vladimir Georgijevič Titov
sovietsko-ruský kozmonaut
Št. príslušnosť Sovietsky zväz/Rusko
Stav neaktívny
Dátum narodenia 1. január 1947 (67 rokov)
Sretensk, Čitinská oblasť, Sovietsky zväz (teraz Rusko
Iné zamestnanie pilot
Hodnosť plukovník Ruských leteckých síl
Čas vo vesmíre 378d 45m
Kozmonaut od 1976
Misie Sojuz T-8, Sojuz T-10-1, Sojuz TM-4, Mir, Sojuz TM-6, STS-63, STS-86
Znaky
misií
Sts-63-patch.png Sts-86-patch.png

Pozri aj Biografický portál

Vladimir Georgijevič Titov, rus. Владимир Георгиевич Титов (* 1. január 1947, Sretensk, Čitinská oblasť, Sovietsky zväz (teraz Rusko) je bývalý ruský kozmonaut zo Sojuzov, raketoplánu a stanice Mir, svetový rekordman v dĺžke pobytu vo vesmíre.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť a výcvik[upraviť | upraviť zdroj]

Po základnej škole absolvoval v roku 1965 aj strednú a nastúpil na Černigovské vyššie letecké učilište na Ukrajine, štúdium ukončil roku 1970. Na tejto škole v Černigove zostal ako pilot inštruktor až do roku 1974. Potom slúžil v armáde. Do Hviezdneho mestečka (Centr podgotovki kosmonavtov im. J. A. Gagarina, Zvezdnyj gorodok), nastúpil v roku 1976 a zostal tam 20 rokov.

Lety do vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]

Po prvýkrát sa do vesmíru dostal na lodi Sojuz T-8. Bolo to na jar 1983, keď odštartoval ako veliteľ lode spoločne s Gennadijom Strekalovom a Alexandrom Serebrovom z Bajkonuru a stal sa tak 118 kozmonautom Zeme. Ich cieľom bola orbitálna stanica ZSSR Saľut 7. Pretože sa im na lodi neuvoľnila anténa navigačného systému a pri pokusoch s ručným ovládaním sa vyčerpali rezervy pohonných látok, bol let predčasne ukončený po dvoch letových dňoch. Pristátie bolo bez problémov s padákmi na území Kazašskej SSR.

Až po 4,5 rokoch letel plukovník Titov po druhýkrát už s novým typom Sojuzu v spoločnosti kozmonautov Musy Manarova a Anatolija Levčenka. Leteli na orbitálnu stanicu Mir, kde sa stretli s posádkou Jurij Romanenko a Alexandr Alexandrov. Po niekoľkých dňoch traja kozmonauti v lodi Sojuz TM-2 odleteli na Zem, Titov s Manarovom na Mire zostali ako nová stála posádka na celý rok. Počas pobytu prijali na Mire množstvo nákladných lodí typu Progress a niekoľko Sojuzov s medzinárodnými posádkami, ktoré sa na stanici vystriedali. V auguste 1988 potom stálu posádku doplnil kozmonaut Poľakov. V decembri 1988 sa Titov spoločne s Manarovom a Chrétienom z Francúzska v kozmickej lodi Sojuz TM-6 vrátili na Zem po roku strávenom na orbite Zeme. Bol to vtedy pre Titova svetový kozmonautický rekord.

V roku 1993 nastúpil do výcviku pre raketoplány v USA, v Johnsonovom stredisku v Houstone.

V roku 1995 letel po tretíkrát. Bola to osemdenná misia STS-63 k stanici Mir s raketoplánom Discovery. Posádku tvorilo okrem Titova päť Američanov: James Wetherbee, Eileen Collinsová, Bernard Harris, Michael Foale a Janice Vossová. Na palube viezli laboratórium Spacehab. Štartovali z Floridy, mysu Canaveral. Kvôli poruche sa k Miru iba tesne priblížili, k pripojeniu však nedošlo. Potom vypustili družicu Spartan, aby ju po pár dňoch s dátami opäť zachytili a odviezli na Zem. Pristáli na dráhe Kennedyho vesmírnom strediska (KSC) na Floride.

Dva roky potom letel Titov po štvrtýkrát. Tentokrát v raketopláne Atlantis v rámci misie STS-86, cieľom bol opäť Mir. Spojenie sa tentokrát podarilo. Posádku raketoplánu tvorili James Wetherbee, Vladimir Titov z Ruska, Scott Parazynski, Jean-Loup Chrétien z Francúzska, Wendy Lawrenceová, Michael Bloomfield a David Wolf. Posledne menovaný na Mire zostal, namiesto neho sa na Zemi vrátil Michael Foale z pôvodnej posádky Miru. So sebou mali vedecký modul Spacehab. Po 11 dňoch vo vesmíre Atlantis pristál v USA na Floride , na pristávacej dráhe KSC.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Milan Codr (1982). Sto hvězdných kapitánů. Práce.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]