Preskočiť na obsah

Vltavická brázda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vltavická brázda
pohorie
Vltavická brázda pri Novej peci
Štáty Česko Česko,  Rakúsko Rakúsko
Región Južné Čechy
Nadradená
jednotka
Šumava
Susedné
jednotky
Šumavské pláně,
Boubínská hornatina,
Prachatická hornatina,
Želnavská hornatina,
Českokrumlovská vrchovina,
Trojmezenská hornatina
Najvyšší bod Želnavský vrch
 - výška 815 m n. m.
Rozloha 136 km² (13 600 ha)
Geologické zloženie rula, žula
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vltavická brázda je geomorfologický podcelok v juhovýchodnej časti Šumavy. Rozprestiera sa na ploche 136 km² a má priemernú nadmorskú výšku 851 m.[1] Na západe susedí s Šumavskými pláňami, na severe s Boubínskou hornatinou, Prachatickou hornatinou a Želnavskou hornatinou, na východe s Českokrumlovskou vrchovinou a na juhu s Trojmezenskou hornatinou. Brázda je úzkou erózno denudačnou zníženinou pretiahnutou v smere severozápad – juhovýchod, s výškovou členitosťou 50 – 100 m. Je založená na smerových tektonických poruchách, obmedzená príkrymi zlomovými svahmi. Ploché dno prekrýva mocný kryt zvetralín, údolná niva Vltavy a početné rašeliniská (Mrtvý luh).

Geologická stavba

[upraviť | upraviť zdroj]

Vltavická brázda prechádza temer všetkými horninovými komplexmi moldanubika (biotitické granitizované ruly, ortoruly, biotitické migmatitické pararuly, svorové ruly kaplickej série) a moldanubického plutónu (dvojsľudový granodiorit, dvojsľudová žula, porfyrická žula).

Vltavickou brázdou preteká Vltava, stekajú sa tu Teplá a Studená Vltava. Viac než tretina územia je zatopená Lipenskou nádržou.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. DEMEK, Jaromír, a kol. Zeměpisný lexikon ČSR. Hory a nížiny. Brno : Academia, 1987.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vltavická brázda na českej Wikipédii.