William Wallace

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
William Wallace, historizujúca predstava zo 17./18. storočia

William Wallace (* asi 1270 – † 23. august 1305) bol škótsky národný hrdina, jedna z hlavných postáv škótskych vojen o nezávislosť.

Narodil sa ako druhý syn sira Alana Wallacea z Elderslie, ktorý bol vazal Jamesa Stewarda, predka neskoršej škótskej kráľovskej dynastie a rytier. Patril teda k nižšej šľachte tzv. džentry. Williama jeho dvaja strýkovia vychovávali na povolanie kňaza, okrem iného ovládal francúzštinu a latinčinu. O jeho ďalších osudoch pred rokom 1297 nie sú potvrdené správy, preto sa o nich skôr špekuluje.

Vojna o nezávislosť[upraviť | upraviť zdroj]

Socha Wiliama Wallacea na Edinburghskom hrade

Za jeho prvé vystúpenie proti Angličanom sa považuje potýčka v meste Lanark, pri ktorej zabil dvoch vojakov. Potom sa z neho stal štvanec. Sir William Heselrig, anglický guvernér mesta Lanark v snahe chytiť Wallacea, zajal a neskôr popravil Marion Braidfute, ktorá mala byť jeho tajnou ženou. V máji 1297 sa Wallace pomstil a Heselriga zabil. Aspoň takto opisuje Wallaceove začiatky legenda. Isté je, že Wallace okolo seba sústredil malú armádu a v auguste 1297 sa spojil so silami, ktoré viedol Andrew Moray pri meste Stirling.

Bitka pri moste Stirling[upraviť | upraviť zdroj]

K bitke došlo 11. septembra 1297. Škótska armáda pod vedením Wallacea a Moraya bola slabšia počtom aj výzbrojou, ale zaujala výhodné obranné postavenie. Angličania pod vedením grófa zo Surrey sa pokúsili prejsť cez most, na konci mostu ich ale zatlačili späť. Škóti podľa dopredu pripraveného plánu most strhli a veľká časť anglických ťažkoodených rytierov sa po páde mostu utopila. Nanešťastie pre Škótov bol počas bitky Moray zranený a za tri mesiace zraneniam podľahol.

Ochrancom kráľovstva a veliteľom jeho armád[upraviť | upraviť zdroj]

Táto bitka dala Škótom nádej. Po nej bol William pasovaný na rytiera – pravdepodobne Robertom Bruceom – vyhlásený za Ochrancu Škótska a za veliteľa jeho armád počas neprítomnosti kráľa Jána Balliola. Zvyšok roka a začiatkom ďalšieho sa Wallace pokúšal stmeliť škótsku šľachtu. Keď v apríli 1298 vtiahli Angličania do Škótska, vyhýbal sa Wallace bitke.

Bitka pri Falkirku[upraviť | upraviť zdroj]

21. júla 1298 sa konečne škótska a anglická armáda stretli v bitke. Wallace zaujal obranné postavenie takzvaný šiltron, ktorý tvorili štyri štvorce kopijníkov. Táto obranná hrádza z kopijí mala zastaviť anglickú ťažkú jazdu a zároveň poskytnúť krytie lukostrelcom a ľahkej jazde, ktorá mala po zastavení Angličanov využiť zmätok v ich radách a rozohnať ich. Tento plán ale počítal so spoluprácou šľachtickej ťažkej jazdy, ktorá mala napadnúť anglický tyl a poraziť waleských lukostrelcov.

Rytieri Walacea zradili a opustili pole. Ťažkopádna formácia Škótov nemohla v takejto situácii nijak manévrovať, čo využil anglický veliteľ, kráľ Eduard I. Pred útokom jazdy nechal lukostrelcov, aby „pripravili pôdu“. Oslabené šiltrony neboli schopné odolať náporu ťažkej jazdy a bitka tak skončila úplným zničením škótskej armády.

Podobný plán použil Robert Bruce v bitke pri Bannockburne. Vďaka tomu, že jeho jazda zničila anglických lukostrelcov, skončila bitka rozhodujúcim víťazstvom Škótov.

Ďalšie osudy[upraviť | upraviť zdroj]

Po prehratej bitke sa Wallace v septembri 1298 vzdal titulu Ochranca kráľovstva v prospech Roberta Brucea, grófa z Carricku a Johna Comyna z Badenochu, bratranca zajatého kráľa Jána. Dúfal, že svojim rozhodnutím donutí spolupracovať dvoch rivalov v boji o škótsky trón, čo sa mu aj čiastočne podarilo. V roku 1302 sa ale Bruce zmieril s anglickým kráľom. Odpor Škótov sa pomaly zrútil. Wallace sa pokúsil zabrániť úplnej porážke tým, že sa vydal hľadať podporu do Francúzska. Výsledok tejto misie je nejasný.

Zajatie a poprava[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätná tabuľa v Londýne označujúca miesto popravy Williama Wallacea

Wallaceho zajali po tom, ako ho zradil škótsky šľachtic. Došlo k tomu niekedy v lete 1305 pred 5. augustom. Previezli ho do Londýna, kde ho obvinili z vlastizrady. Keďže považoval stále za kráľa Škótska Jána Balliola, tvrdil že nemohol zradiť Eduarda I., ktorý nebol jeho kráľom a ani mu neprisahal vernosť.

Súd ho uznal vinným a keďže Eduard I. dúfal, že s jeho smrťou skončí odpor a zároveň zastraší Škótov, drasticky ho 23. augusta 1305 popravili. Tento predpoklad Eduardovi I. nevyšiel, už v roku 1306 sa mu znovu postavil na odpor Robert Bruce. Eduard I. sa vydal na ďalšie ťaženie do Škótska, ale po ceste zomrel.

William Wallace v kultúre[upraviť | upraviť zdroj]

O osobe Williama Wallaca, ako aj o bojoch škótov s Eduardom I. pojednáva film Statočné srdce (Braveheart) z roku 1995, v hlavnej úlohe s Melom Gibsonom.

Taktiež bol jeho príbeh prenesený do hry Age of Empires II, kde slúži ako výuková kampaň a objavil sa aj v datadisku Kingdoms pre hru Medieval II.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]