Wissenschaftszentrum Berlin für Sozialforschung

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Wissenschaftszentrum Berlin für Sozialforschung

Wissenschaftszentrum Berlin für Sozialforschung, skr. WZB (angl. Social Science Research Center in Berlin) je stredisko sociálneho výskumu v Berlíne, pravdepodobne najväčšie svojho druhu v Európe. Zaujímavé je aj z architektonického hľadiska.

Realizácia[upraviť | upraviť zdroj]

Stirlingov dizajn bol prijatý po súťaži, ktorá bola súčasťou Internationale Bauausstellung (IBA). Prvý zámer architektov bol umiestniť komplex v tesnej blízkosti Novej Štátnej galérie od Mies van der Roha a Scharounovej filharmónie. Navrhnuté plány pre budovu reprezentujú hľadanie vhodných riešení zodpovedajúcich umiestneniu centra v prominentnej časti Berlína a prisudzujú tomuto ohniskovému bodu jeho význam. Ďalším cieľom bolo integrovať čelnú budovu, ktorá bola postavená v štýle Beaux-Arts, populárnom na začiatku dvadsiateho storočia. Postavená bola Augustom Bussom v roku 1894 a táto historická štruktúra bola zreštaurovaná pred zaintegrovaním do komplexu. Na projekte Vedeckého centra so Stirlingom spolupracoval aj Michael Willford. Nové vybavenie centra bolo dokončené v máji 1988, po deviatich rokoch plánovania a konštruovania. V období rokov 1994- 1995 boli k bazilike pridané ešte dve podlažia. Toto rozšírenie bolo zrealizované v zhode s pôvodnými plánmi, ktoré rátali so štvorpodlažným objektom.

Zámer[upraviť | upraviť zdroj]

Stirlingov úmysel vytvoriť priateľské a nekancelárske miesto- opak inštitucionálneho prostredia, možno viac podobný fakulte univerzity ako administratívnej budove bol architektonicky preložený do konceptu obsahujúceho štyri nové budovy a rekonštruovanú historickú štruktúru. Všetky časti sú zoskupené okolo vnútorného dvora

Dispozícia[upraviť | upraviť zdroj]

Komplex pozostávajúci zo štyroch budov a reštaurovanej historickej budovy. Všetky časti sú zoskupené okolo vnútorného dvora. Každá z budov pripomína myšlienku familiárnej formy v histórii architektúry. Stoa a amfiteáter sa zobrazujú v pôdoryse dvoch budov, kafetéria, byt a prídavné kancelárie sú situované v budove v tvare kríža, budova knižnice pripomína kampanilu. V historickej budove sa nachádza prezidentská kancelária a kancelárie personálu. Konferenčná sála a prídavné konferenčné miestnosti sa nachádzajú na treťom podlaží. Ďalšou časťou komplexu je polkruhová budova- amfiteáter. Na prízemí sa tu nachádzajú konferenčné miestnosti, na vyšších podlažiach sú kancelárie pre administratívu a pre členov výskumu. Budova knižnice má sedem podlaží. Na prízemí sa nachádza informačné centrum, regále s knihami, encyklopédiami, slovníkmi, časopismi a všeobecnou literatúrou. Budova pozdĺžneho tvaru sa nazýva tiež stoa a tvorí severnú hranicu komplexu. Odtiaľto je veľmi dobrý výhľad na Kulturforum. Nachádzajú sa tu zamestnanci výskumnej oblasti a zamestnanci sociálnej štruktúry. Bazilikou sa tiež nazýva budova, ktorej pôdorys je v tvare kríža. Na prízemí sa nachádza kaviareň, odkiaľ je veľmi dobrý výhľad na nádvorie. Na ďalších dvoch podlažiach sa nachádzajú kancelárie a konferenčné miestnosti používané zamestnancami z oblasti výskumu.

Riešenie[upraviť | upraviť zdroj]

Stirlingovo riešenie z veľkej časti spája funkčné a priestorové požiadavky pre vedecké centrum ako aj špecifické požiadavky vnútorného dizajnu diktovaného interdisciplinaritou a internacionalitou výskumov tohto centra. Zahŕňa kancelárie s celkovou plochou 4120 m2 pre približne 280 ľudí, zamestnancov a taktiež konferenčné a rokovacie miestnosti rôznych veľkostí. Dispozícia je založená na potrebách vyplývajúcich z rôznosti smerov, v ktorých centrum podniká výskumy. Buď pre vedcov pracujúcich samostatne, alebo v malých tímoch. Koncept riešenia ráta s obidvomi možnosťami a tiež so spoluprácou vo veľkej mierke, napríklad s externými vedcami. Technická aj administratívna infraštruktúra sú zahrnuté v tomto funkčnom kontexte.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 52° 30′ 23″ s.š., 13° 21′ 57″ v.d.