Zálešovský potok
| Zálešovský potok | |
| prameň | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Poprad |
| Obec | Ždiar |
| prameň | Ždiar |
| - poloha | Magurka (vrch) |
| - výška | 1 088 m |
| - súradnice | 49°17′16″S 20°15′52″V / 49,2877°S 20,2644°V |
| Ústie | Ždiarsky potok |
| - poloha | Ždiar |
| - výška | 888 m |
| - súradnice | 49°16′18″S 20°15′29″V / 49,2716°S 20,2581°V |
| Dĺžka | 2,2 km |
| Rád toku | VI. |
| Hydrologický identifikátor | 3-01-03-1313 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Zálešovský potok[1] je potok v regióne Tatry na území obce Ždiar v okrese Poprad v Prešovskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Spišská Magura v geomorfologickom podcelku Repisko[2]. Je ľavostranným prítokom Ždiarskeho potoka a má dĺžku 2,2 km. Je vodným tokom VI. rádu.
Prameň[upraviť | upraviť zdroj]
Pramení v 1 088 m n. m. na južnom svahu vrchu Magurka s 1 198 m n. m. v lesnom extraviláne v severnej časti územia obce Ždiar.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Od prameňa tečie juhozápadným smerom cez lesný extravilán, v 963 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok, preteká do poľnohospodárskeho extravilánu, mení smer na juh, vteká do intravilánu obce Ždiar, podteká Cestu Slobody spájajúcu Podbanské cez Tatranskú Kotlinu s Lysou Poľanou a na okraji intravilánu ústi v 888 m n. m. do Ždiarskeho potoka ako jeho ľavostranný prítok. Vodný tok Zálešovský potok má jeden bezvýznamný bezmenný prítok.[3][4][5]
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Názov vodného toku Zálešovský potok na území obce Ždiar nemá celkom zreteľný pôvod. S najväčšou pravdepodobnosťou je jeho pôvod spájaný s osobným menom Záleš prípadne s rodinným menom Zálešovia, Zálešovci. Motivantom pomenovania hydronyma mohla byť poloha z pohľadu pomenovateľa za topografickým objektom vlastníka objektu alebo ináč spájanej osoby s topografickým objektom. V roku 1995 sa na Slovensku vyskytovalo priezvisko Záleš v obci Nová Ľubovňa a v obci Červený Kláštor. V samotnom osobnom mene Záleš sa zrejme reflektuje slovný základ lieska, lešť, leštie. Výskum ešte pokračuje. Z predĺženej predpony zá-, zo slovného základu a kombináciou s formantom -ovský a kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložený z prídavného mena a z podstatného mena v podobe Zálešovský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[6].
Názov vodného toku Zálešovský potok bol štandardizovaný v roku 1988[7] V priestore slovenskej hydronymie potokov hydronymum Zálešovský potok je jedinečným hydronymom (marec 2022).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-03-10.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-03-12]
- ↑ Priebeh vodného toku Zálešovský potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-03-12].
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 12, 119, 176. 079-902-87 NVA
- ↑ Geografické názvy okresu Poprad A8. Geografické názvoslovné zoznamy OSN – ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-42/1988 zo 4.2.1988. 146 s. S. 102, 106, 120, 141, 142. 79-901-88 GNO.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 24, 25, 26, 133, 134, 135.
- ↑ Priebeh vodného toku Zálešovský potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [4] [cit. 2022-03-12].