Záludný potok
| Záludný potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Stropkov |
| Obce | Varechovce, Repejov |
| sútok zdrojníc | Varechovce |
| - poloha | Soľovka (les) |
| - výška | 321 m |
| - súradnice | 49°18′55″S 21°48′04″V / 49,3154°S 21,8011°V |
| Ústie | Oľka |
| - poloha | Repejov |
| - výška | 286 m |
| - súradnice | 49°12′49″S 21°49′06″V / 49,2135°S 21,8184°V |
| Dĺžka | 1,6 km |
| Rád toku | VI. |
  poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Záludný potok je potok na Hornom Zemplíne, v obci Varechovce v okrese Stropkov a v marginálnom rozsahu v obci Repejov v okrese Medzilaborce v Prešovskom kraji, v geomorfologickom celku Laborecká vrchovina.[1] Je to pravostranný prítok Oľky. Dĺžka toku od sútoku zdrojníc po ústie je 1,6 km. Ak by sa do dĺžky potoka zarátala aj dĺžka dlhšej (južnej zdrojnice) od jej prameňa po sútok zdrojníc v rozsahu 1.4 km, dovedna po ústie by to bolo 3,0 km. Severná zdrojnica pramení v 451 m n. m. a južná (dlhšia) zdrojnica v 499 m n. m.. Je tokom VI. rádu.
Začiatok[upraviť | upraviť zdroj]
Začína sa v geomorfologickom celku Laborecká vrchovina, na južnom okraji lesa Soľovka sútokom zdrojníc (severnej a južnej, dlhšej), v nadmorskej výške 321 m n. m. v juhozápadnej časti územia obce Varechovce v okrese Stropkov v lesnom extraviláne.[2]
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Od prameňa tečie východným smerom, postupne opúšťa lesný extravilán a preteká cez poľnohospodársky extravilán, stáča sa na juhovýchodovýchod, preteká veľkým oblúkom východným smerom až juhovýchodovýchodným smerom a opäť východným smerom, v nadmorskej výške 288 m n. m. podteká cestu z Varechoviec do Repejova, v nadmorskej výške 287 m n. m. pretína obecnú hranicu medzi Varechovcami a Repejovom, posledných 60 m svojho toku preteká po území susednej obce Repejov v okrese Medzilaborce a v nadmorskej výške 286 m n. m. ústi do Oľky ako jej pravostranný prítok. V úseku od sútoku zdrojníc po ústie nemá prítoky.[3][4]
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Hydronymum Záludný potok má s najväčšou pravdepodobnosťou pôvod v prídavnom mene záludný (vo význame, nestály, falošný, zákerný), teda potok s motivantom pomenovania objekt nestály svojim priebehom, často sa vylievajúci zo svojho koryta. Občas sa vyskytujúce mäkké ľ v neštandardizovanej podobe názvu Záľudný potok je vplyvom miestneho nárečia, v rámci ktorého niekedy dochádza k hyperkorektnému mäkčeniu, porovnaj plyn, lyžica, lysý - pľin, ľižica, ľisý. Z prídavného mena záludný kombináciou so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojslovné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena v podobe Záludný potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[5] Názov vodného toku Záludný potok bol štandardizovaný v roku 1990.[6][7] Obec Varechovce má najstarší písomný doklad svojej existencie z roku 1430 v podobe Warihhaza.[8] Pôvod názvu obce Varechovce je najpravdepodobnejšie v osobnom mene prvého šoltýsa osady Varecha vo význame osada obyvateľov spravovaných šoltýsom Varechom.[9] V priestore slovenskej hydronymie hydronymum Záludný potok je jedinečným hydronymom (jún 2022).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-06-17]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 13, 135, 136, 137, 177, 202. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [1] [cit. 2022-06-20]
- ↑ Priebeh vodného toku Záludný potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-06-23].
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 24, 25, 26, 133, 134, 135.
- ↑ Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 28, 79. ISBN 80-85164-17-5.
- ↑ Geografické názvy okresu Svidník A31. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1115/1993 z 9.6.1993. 78 s. S. 51, 52, 69. Bratislava 1993. ISBN 80-85672-04-0.
- ↑ Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. 1. vyd. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1977. 532 s. S. 229.
- ↑ ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 569 – 570.