Zdeněk Bílek
| Zdeněk Bílek | |
|---|---|
 | |
| Základné informácie | |
| Popis umelca | dirigent |
| Narodenie | 26. október 1923 Lipník nad Bečvou, Česko-Slovensko |
| Úmrtie | 24. november 2006 (83 rokov) Bratislava, Slovensko |
Zdeněk Bílek (* 26. október 1923, Lipník nad Bečvou – † 24. november 2006, Bratislava) bol slovenský dirigent.[1]
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
- 1934 – 1942 – Gymnázium v Lipníku, súčasne základy hry na husliach (R. Kundl), hudobnej teórie a harmónie (J. Vašíček)
- 1942 – 1950 s prerušením kvôli 2. svetovej vojne Konzervatórium v Brne (klavír – Zuzana Zámečníková, organ – Josef Černocký, kompozícia – Vilém Petrželka, dirigovanie – Bohumír Liška)
- 1950 – 1953 – VŠMU (dirigovanie – Václav Talich, klavír – Štefan Németh-Šamorínsky, kompozícia – Ján Cikker)
- 1954 – 1957 – asistent dirigenta Slovenskej filharmónie
- 1957 – 1968 – dirigent Slovenskej filharmónie
- 1957 – 1959 – Hudobná akadémia vo Viedni (mimoriadny poslucháč H. Swarovského)
- 1966 – asistent šéfdirigenta Leningradskej filharmónie Jevgenija Mravinského
- 1969 – 1975 – šéfdirigent Filharmónie pracujúcich (dnes Filharmonie Bohuslava Martinů Zlín)
- 1973 – debut s Českou filharmóniou
- 1975 – 1978 – šéf opery a dirigent Štátneho divadla v Košiciach
- od 1979 – šéfdirigent Cairo Symphony a Iraqui National Philharmonic Orchestra v Bagdade, neskôr dirigent opery v Istanbule
- 1984 – návrat do bývalého Česko-Slovenska
- 1989 – 2006 pedagóg na Konzervatóriu a VŠMU v Bratislave (žiaci: Róbert Stankovský, Juraj Jartim, Mário Košik, Branislav Kostka, Samuel Bill, Oskar Rózsa, Norbert Baxa, Martin Majkút, Juraj Valčuha, Martin Leginus, Miloslav Oswald, Konstantin Ilievsky a i.)[1]
- v r. 1956 dostal významné medzinárodné ocenenie v Paríži za svoju dirigentskú činnosť.
- v r. 1999 mu Slovenská filharmónia pri príležitosti 50. výročia udelila titul „Čestný dirigent Slovenskej filharmónie“
- v r. 2003 mu mestské zastupiteľstvo v Bratislave pri príležitosti jeho životného jubilea udelilo za celoživotnú umeleckú a pedagogickú činnosť medailu „Bulla Aurea Bratislavensis“
- v r. 2004 mu bolo udelené ocenenie za jeho občianske, osobné postoje a umeleckú činnosť „FRA ANGELICO 2004“.
- v r. 2011 o ňom režisér Igor Sivák natočil dokumentárny portrét pod názvom "Tóny v tichu" [2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Zdeněk Bílek [online]. Bratislava: Hudobné centrum, [cit. 2015-03-29]. Dostupné online.
- ↑ Tóny v tichu | DVD | Klapka [online]. www.klapka.sk, [cit. 2020-09-25]. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Zdeněk Bílek – Hudobné centrum
- dokumentárny film "Tóny v tichu" https://www.upn.gov.sk/sk/tony-v-tichu/