Zmluva o konečnom usporiadaní vo vzťahu k Nemecku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Zmluva o konečnom usporiadaní vo vzťahu k Nemecku (nem. Vertrag über die abschließende Regelung in bezug auf Deutschland, ang. Treaty on the Final Settlement With Respect to Germany) alebo neoficiálne Zmluva dva plus štyri (nem. Zwei-plus-Vier-Vertrag, ang. Two Plus Four Agreement) je medzištátna zmluva medzi Nemeckou demokratickou republikou, Nemeckou spolkovou republikou, Francúzskom, USA, Spojeným kráľovstvom a ZSSR, ktorá umožnila po 45 rokoch znovuzjednotenie Nemecka. Podpísali ju ministri zahraničných vecí uvedených štátov dňa 12. septembra 1990 v Moskve a do platnosti vstúpila 15. marca 1991.

Body zmluvy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zjednotené Nemecko zahŕňa územie SRN, NDR a obe časti mesta Berlín.
  • Súčasné hranice sa nebudú meniť, Nemecko si nebude činiť žiadne územné nároky.
  • Zjednotené Nemecko sa vzdáva atómových, biologických a chemických zbraní.
  • Počet vojakov v Bundeswehru sa zníži z 500 000 na 370 000.
  • Vojská ZSSR opustia územie NDR najneskôr do roku 1994.
  • Atómové zbrane nemôžu byť umiestnené na území východného Nemecka.
  • Zjednotené Nemecko získava úplnú suverenitu.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]