Zubácka brázda
| Zubácka brázda | |
| geomorfologická časť Bielych Karpát | |
 Centrálna časť s obcou Zubák
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okres | Púchov |
| Nadradená jednotka |
Kobylináč |
| Susedné jednotky |
Hladké vrchy, Kobylináč, Kýčerská hornatina |
| Mesto | Zubák |
| Súradnice | 49°08′56″S 18°12′00″V / 49,149°S 18,2°V |
| Najnižší bod | východný okraj územia |
| - poloha | Zubák |
| - výška | cca 390 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
 Poloha v Trenčianskom kraji
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Zubácka brázda je geomorfologická časť podcelku Kobylináč v pohorí Biele Karpaty.[1] Rozprestiera sa v severnej časti pohoria, približne 10 km západne od Púchova.[2]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Územie sa nachádza na severe pohoria Biele Karpaty a zaberá severnú časť podcelku Kobylináč. Má podlhovastý tvar západo-východnej orientácie, ktorého centrálnu os vytvára riečka Zubák. Veľkú časť brázdy zaberá intravilán obce Zubák s viacerými samotami. Vnútrohorská kotlina susedí len s časťami Bielych Karpát, konkrétne na juhu s materským podcelkom Kobylináč, na východe a severe geomorfologická časť Hladké vrchy. Severozápadným smerom nadväzuje pohorie podcelkom Kýčerská hornatina.[1]
Táto časť Bielych Karpát patrí do povodia Váhu a východným smerom do rieky Váh smeruje aj potok Zubák, ktorý na území Zubáckej brázdy priberá viaceré menšie prítoky. Kotlinové územie je prístupné údolím potoka po ceste III/1951 z Lednických Rovní, kde odbočuje z cesty II/507 (Púchov – Nemšová).[2]
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
Táto časť pohoria leží mimo územia Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty. Rovnako sa tu nenachádzajú ani žiadne osobitne chránené územia.[2]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Severný okraj Bielych Karpát patrí skôr medzi pokojné a menej navštevované oblasti. Centrom obce Zubák vedie 
zeleno značený chodník z južne situovanej Lednice (s rovnomennou ruinou hradu), pokračujúci severovýchodným smerom do Záriečia. Necelý kilometer východne od Zubáckej brázdy je na Tlstej hore (651 m n. m.) vybudovaná rozhľadňa.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-05-07]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-05-07]. Dostupné online.