Podvršatská brázda
| Podvršatská brázda | |
| geomorfologická časť Bielych Karpát | |
 Centrálna časť s obcou Lednica
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okresy | Púchov, Ilava |
| Nadradená jednotka |
Vršatské bradlá |
| Susedné jednotky |
Zubácka brázda, Kobylináč, Vysoké Vršatce, Vršatské predhorie |
| Mestá | Mikušovce, Kvašov, Lednica,, Horná Breznica |
| Súradnice | 49°05′38″S 18°13′26″V / 49,094°S 18,224°V |
| Najnižší bod | južný okraj územia |
| - poloha | Mikušovce |
| - výška | cca 300 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
 Poloha v Trenčianskom kraji
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Podvršatská brázda je geomorfologická časť podcelku Vršatské bradlá v pohorí Biele Karpaty.[1] Rozprestiera sa v severnej časti pohoria, približne 10 km západne od Púchova.[2]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Územie sa nachádza v severnej polovici pohoria Biele Karpaty a zaberá strednú časť podcelku Vršatské bradlá. Má podlhovastý tvar juhozápado-severovýchodnej orientácie a ležia tu obce Mikušovce, Kvašov, Lednica a Horná Breznica. Vnútrohorská brázda susedí len s časťami Bielych Karpát, konkrétne na západe s geomorfologickou časťou Vysoké Vršatce, na juhu a juhovýchode s časťou Vršatské predhorie (obe patriace podcelku Vršatské bradlá), severným smerom leží podcelok Kobylináč a jeho časť Zubácka brázda.[1]
Severná časť Bielych Karpát patrí do povodia Váhu a juhovýchodným smerom do rieky Váh smerujú aj všetky potoky, z nich najvýznamnejšie sú od juhu Tovarský potok, Kvašov, Lednica a Zubák. Sídla na území Podvršatskej brázdy sú všetky prístupné cestami III. triedy, odbočujúcich z cesty II/507 (Púchov – Nemšová).[2]
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
Táto časť pohoria leží mimo územia Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty. Rovnako sa tu nenachádzajú ani žiadne osobitne chránené územia, no západne v tesnom susedstve leží prírodná pamiatka Skalice a na severozápade Lednické skalky.[2]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Stredná časť Vršatských bradiel vytvára zázemie pre atraktívne Vysoké Vršatce. Turistami vyhľadávané sú bralá, ruiny hradu či oblasti vzácnej prírody. Severná časť brázdy je viditeľná z rozhľadne na Tlstej hore (651 m n. m.). K Lednickému hradu vedie 
modro značený chodník z Púchova cez Hornú Breznicu a Lednicu, 
zeleno značený chodník vedie k hradu z Lednických Rovní.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-05-08]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-05-08]. Dostupné online.