Peter Solan: Rozdiel medzi revíziami

	Peter Solan
	popis ; slovenský režisér a scenárista
Narodenie	25. apríl 1929 (95 rokov); Banská Bystrica
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 20:03, 25. január 2012

Peter Solan (* 25. apríl 1929, Banská Bystrica) je slovenský režisér a scenárista.

Štúdium a začiatky

Peter Solan (Absolvoval gymnázium v Banskej Bystrici a následne štúdium filmovej réžie na FAMU v Prahe, kde patril medzi prvých absolventov. Tu nakrútil svoj prvý krátkometrážny film pre deti Vianočný dar (1953). Po škole začínal v štúdiu dokumentárnych filmov, ako čerstvý absolvent nakrútil dva dokumenty:

Franko Kráľ (1954)
Trať voľná (1955)

V roku 1956 prešiel do štúdia hraných filmov.

Čert nespí

Solanovým hraným debutom sa stal satirický poviedkový film Čert nespí (1956). Ide o poviedkový film scenáristov Maximiliána Nitru, Jozefa A. Tallu a Františka Žáčka, podľa poviedok Imricha Karvaša. Spolu so Solanom sa na filme režijne podieľal František Žáček. Tri poviedky „rámcuje ironicky podaný priebeh zasadnutia fiktívnej komisie, ktorá napokon predložený film zamietne s odôvodnením, že je málo kritický.^[1]“

Muž ktorý sa nevrátil

Prvým samostatným celovečerným hraným filmom Petra Solana a zároveň prvou slovenskou detektívkou je film Muž, ktorý sa nevrátil z roku 1959. Scenár príbehu vyšetrovania zlodeja dôležitých dokumentov, o ktoré by mohli mať záujem za železnou oponou napísal Jozef A. Tall.

60. roky

Boxer a smrť

Film Boxer a smrť (1962) patrí k Solanovým najlepším a najznámejším filmom. Film zobrazuje praktiky, spôsob života a správanie sa ľudí práve na tomto mieste. Jedná sa vlastne o prvú slovenskú psychologickú drámu, odohrávajúcu sa v prostredí koncentračného tábora. Celá situácia, ktorá tu nastáva tým, že veliteľ Kraft si vyberie ako tréningového partnera väzňa a navyše takého, ktorý chcel utiecť, dostáva absurdný nádych. Komínek (Štefan Kvietik) bojuje s Kraftom o to najcennejšie a posledné, čo mu ostalo – holý život. Predlohou Solanovi bola poviedka poľského spisovateľa Jozefa Hena a na scenári spolupracoval aj Tibor Vichta. Film získal zvláštnu cenu Carla Foremana na 7. MFF v San Francisku. Čestné uznanie za modernú filmovú reč a štýl dostal i na filmovom festivale v Ústí nad Labem (1963).

Prípad Barnabáš Kos

Na filme Prípad Branabáš Kos Solan spolupracoval s Petrom Karvašom, autorom poviedok k Solanovmu debutu Čert nespí. Satirický príbeh rozpráva o netalentovanom členovi orchestra (Josef Kemr), hrajúcom na triangel, ktorý to svojou ctižiadostivosťou nakoniec dotiahne až na riaditeľa celého orchestra. „Je třeba dodat, že tento film se taky neobešel bez potíží. Ředitelství Slovenské filharmonie se snažilo tento film přímo bojkotovat a to zákazem členů hudebního souboru v tom účinkovat nebo se podílet na tvorbě tohoto filmu. Vedení zřejmě nepochopilo záměr režiséra. Přesto film natočil, i když věděl, že jsou se satirou u filmu problémy.“^[2]

Kým sa skončí táto noc

V roku 1965 sa Solan nakrútil film Kým sa skončí táto noc, príbeh, odohrávajúci sa v nočnom bare tatranského hotela v priebehu jednej noci. Scenár Tibora Vichtu, nadväzujúci na jeho pôvodnú poviedku Prv než sa skončí tento deň, bol v podstate iba dej bez konkrétnych dialógov. Situácie boli len načrtnuté a odimprovizované mali byť samotnými hercami. Solan do hlavných úloh obsadil čerstvých absolventov VŠMU Dančiaka a Labudu, mladé, neopozerané české herečky Gýrovú a Zelenohorskú, ktorým sekundovali herci ako Pántik, Polónyi alebo Durdík.

Dialóg 20/40/60

Film Dialóg 20/40/60 je znova poviedkovým filmom, podobne ako Solanov hraný debut Čert nespí. Peter Solan sa podieľal na prostrednej poviedke, poľský režisér Jerzy Skolimowski na prvej a český tvorca Zbyněk Brynych na poslednej. Experimentálny film trojice režisérov, v ktorom sa v každej poviedke opakujú dialógy, menia sa len postavy muža a ženy – starnú. Film je vlastne istou analýzou lásky a manželstva u tých, ktorí do života vstupujú, ktorí sú na jeho vrchole i tých, ktorí už sa so svojim životom pomaly blížia ku koncu.

70.te roky

Pán si neželal nič

Poviedka z Karvašovej zbierky poviedok. Ide o krátky absurdný a ironický príbeh o sluhovi, ktorí sa snaží zachrániť jedného hosťa pred samovraždou. Film sa hneď po dokončení dostal do trezoru. Následne bol Peter Solan z politických dôvodov preradený do Štúdia krátkych filmov, kde sa venoval tvorbe dokumentov ako Nemecká, Rozhovor o jednom centimetri nádeje, Len lístok poľnej pošty, Architekt Dušan Kuzma, Balkón plný plienok. K hranému filmu sa vrátil až na konci sedemdesiatych rokov filmom A pobežím na kraj sveta (1979).

Až pobežím na kraj sveta

Film je pohľadom dvanásťročného dievčatka s telesnou chybou. Narúša zaužívané postupy tvorby pre deti vo viacerých aspektoch ako napríklad stavba samotného príbehu, vizuálnej a výtvarnej stránke filmu, využitím vzťahov medzi jednotlivými generáciami či samotnou režijnou prácou s detskými predstaviteľmi.

80.te roky až súčasnosť

Po filme A pobežím na kraj sveta natočil Solan už iba dva hrané filmy a to - Tušenie (1982) a poviedkový film O sláve a tráve (1985). V rokoch 1990-1994 a 1998-2001 bol predseda filmovej komisie pre kinematografiu a video, štátneho fondu kultúry Pro Slovakia, ktorý schvaľuje financie pre nové filmové projekty.

Ocenenia

1994 – Igric za celoživotné dielo
2004 – Cena ministra kultúry SR za mimoriadny tvorivý prínos k rozvoju slovenskej kinematografie

Filmografia^[2]

Externé odkazy

http://www.csfd.cz/tvurce/6576-peter-solan/ http://sfd.sfu.sk/main.php?ido=28 http://www.imdb.com/name/nm0812613/

Zdroje

↑ [MACEK V., PAŠTÉKOVÁ J. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997. s. 166]
↑ ^a ^b www.csfd.cz

[ref1-1] [MACEK V., PAŠTÉKOVÁ J. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997. s. 166]

[ref2-2] www.csfd.cz

[1]

[2]

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
-{{Bez zdroja}}
 {{Infobox Osobnosť
   |Meno             = Peter Solan
-  |Portrét          =
+  |Portrét          = [[Súbor:Solanfoto.jpg|voľby|popis]]
-  |Veľkosť obrázka  = 230px
   |Popis            = [[Slovensko|slovenský]] [[režisér]] a [[scenárista]]
   |Dátum narodenia  = {{dnv|1929|4|25}}
@@ Riadok 12: / Riadok 10: @@
 '''Peter Solan''' (* [[25. apríl]] [[1929]], [[Banská Bystrica]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[režisér]] a [[scenárista]].
+==Štúdium a začiatky==
-Je predstaviteľom slovenskej staršej filmovej školy. V roku 1953 absolvoval pražskú [[FAMU]]. Po škole pôsobil v štúdiu dokumentárnej tvorby, a neskôr sa uplatnil ako režisér hraných filmov. K svojmu prvému dlhometrážnemu hranému filmu sa dostal v roku 1956. Išlo o poviedkový film scenáristu Petra Karvaša ''Čert nespí'', ktorý mal pôvodne režírovať Jiří Krejčí. Z toho zišlo a zastúpiť ho mal František Žáček, ktorý však pre zdravotné ťažkosti film nestihol natočiť. Solan o tri roky neskôr nakrútil prvú slovenskú detektívku ''Muž, ktorý sa nevrátil''. Nasledujúci film ''Boxer a smrť'' bol inšpirovaný literárnou predlohou poľského spisovateľa Jozefa Hena. Prvá verzia scenára bola hotová už v roku 1958. Tá však nebola schválená z dôvodu profašistického vyznenia. Spolu so Solanovým dvorným scenáristom, Tiborom Vichtom, teda prešli trojročnými opletačkami so schvaľovacou komisiou, kým bol scenár schválený.
+Peter Solan (Absolvoval gymnázium v Banskej Bystrici a následne štúdium filmovej réžie na FAMU v Prahe, kde patril medzi prvých absolventov. Tu nakrútil svoj prvý krátkometrážny film pre deti Vianočný dar (1953).
+Po škole začínal v štúdiu dokumentárnych filmov, ako čerstvý absolvent nakrútil dva dokumenty:
+*[[Franko Kráľ]] (1954)
+*[[Trať voľná]] (1955)
+V roku 1956 prešiel do štúdia hraných filmov.
+==Čert nespí==
-{{Filmový výhonok}}
+Solanovým hraným debutom sa stal satirický poviedkový film [[Čert nespí]] (1956). Ide o poviedkový film scenáristov Maximiliána Nitru, Jozefa A. Tallu a Františka Žáčka, podľa poviedok Imricha Karvaša. Spolu so Solanom sa na filme režijne podieľal František Žáček. Tri poviedky „''rámcuje ironicky podaný priebeh zasadnutia fiktívnej komisie, ktorá napokon predložený film zamietne s odôvodnením, že je málo kritický.''<ref name="ref1">[MACEK V., PAŠTÉKOVÁ J. Dejiny slovenskej kinematografie. Martin: Osveta, 1997. s. 166]</ref>“
+==Muž ktorý sa nevrátil==
+Prvým samostatným celovečerným hraným filmom Petra Solana a zároveň prvou slovenskou detektívkou je film [[Muž, ktorý sa nevrátil]] z roku 1959. Scenár príbehu vyšetrovania zlodeja dôležitých dokumentov, o ktoré by mohli mať záujem za železnou oponou napísal Jozef A. Tall.
+==60. roky==
+===Boxer a smrť===
+Film [[Boxer a smrť]] (1962) patrí k Solanovým najlepším a najznámejším filmom. Film zobrazuje praktiky, spôsob života a správanie sa ľudí práve na tomto mieste. Jedná sa vlastne o prvú slovenskú psychologickú drámu, odohrávajúcu sa v prostredí koncentračného tábora. Celá situácia, ktorá tu nastáva tým, že veliteľ Kraft si vyberie ako tréningového partnera väzňa a navyše takého, ktorý chcel utiecť, dostáva absurdný nádych. Komínek (Štefan Kvietik) bojuje s Kraftom o to najcennejšie a posledné, čo mu ostalo – holý život.
+Predlohou Solanovi bola poviedka poľského spisovateľa Jozefa Hena a na scenári spolupracoval aj Tibor Vichta. Film získal zvláštnu cenu Carla Foremana na 7. MFF v San Francisku. Čestné uznanie za modernú filmovú reč a štýl dostal i na filmovom festivale v Ústí nad Labem (1963).
+===Prípad Barnabáš Kos===
+Na filme Prípad Branabáš Kos Solan spolupracoval s Petrom Karvašom, autorom poviedok k Solanovmu debutu Čert nespí. Satirický príbeh rozpráva o netalentovanom členovi orchestra (Josef Kemr), hrajúcom na triangel, ktorý to svojou ctižiadostivosťou nakoniec dotiahne až na riaditeľa celého orchestra. „''Je třeba dodat, že tento film se taky neobešel bez potíží. Ředitelství Slovenské filharmonie se snažilo tento film přímo bojkotovat a to zákazem členů hudebního souboru v tom účinkovat nebo se podílet na tvorbě tohoto filmu. Vedení zřejmě nepochopilo záměr režiséra. Přesto film natočil, i když věděl, že jsou se satirou u filmu problémy.''“<ref name="ref2">[http://www.csfd.cz/tvurce/6576-peter-solan/ www.csfd.cz]</ref>
+===Kým sa skončí táto noc===
+V roku 1965 sa Solan nakrútil film [[Kým sa skončí táto noc]], príbeh, odohrávajúci sa v nočnom bare tatranského hotela v priebehu jednej noci. Scenár Tibora Vichtu, nadväzujúci na jeho pôvodnú poviedku Prv než sa skončí tento deň, bol v podstate iba dej bez konkrétnych dialógov. Situácie boli len načrtnuté a odimprovizované mali byť samotnými hercami. Solan do hlavných úloh obsadil čerstvých absolventov VŠMU Dančiaka a Labudu, mladé, neopozerané české herečky Gýrovú a Zelenohorskú, ktorým sekundovali herci ako Pántik, Polónyi alebo Durdík.
+===Dialóg 20/40/60===
+Film Dialóg 20/40/60 je znova poviedkovým filmom, podobne ako Solanov hraný debut [[Čert nespí]]. Peter Solan sa podieľal na prostrednej poviedke, poľský režisér [[Jerzy Skolimowski]]  na prvej a český tvorca [[Zbyněk Brynych]] na poslednej. Experimentálny film trojice režisérov, v ktorom sa v každej poviedke opakujú dialógy, menia sa len postavy muža a ženy – starnú. Film je vlastne istou analýzou lásky a manželstva u tých, ktorí do života vstupujú, ktorí sú na jeho vrchole i tých, ktorí už sa so svojim životom pomaly blížia ku koncu.
+==70.te roky==
+===Pán si neželal nič===
+Poviedka z Karvašovej zbierky poviedok. Ide o krátky absurdný a ironický príbeh o sluhovi, ktorí sa snaží zachrániť jedného hosťa pred samovraždou. Film sa hneď po dokončení dostal do trezoru.
+Následne bol Peter Solan z politických dôvodov preradený do Štúdia krátkych filmov, kde sa venoval tvorbe dokumentov ako [[Nemecká]], [[Rozhovor o jednom centimetri nádeje]], [[Len lístok poľnej pošty]], [[Architekt Dušan Kuzma]], [[Balkón plný plienok]].
+K hranému filmu sa vrátil až na konci sedemdesiatych rokov filmom [[A pobežím na kraj sveta]] (1979).
+===Až pobežím na kraj sveta===
+Film je pohľadom dvanásťročného dievčatka s telesnou chybou. Narúša zaužívané postupy tvorby pre deti vo viacerých aspektoch ako napríklad stavba samotného príbehu, vizuálnej a výtvarnej stránke filmu, využitím vzťahov medzi jednotlivými generáciami či samotnou režijnou prácou s detskými predstaviteľmi.
+==80.te roky až súčasnosť==
+Po filme [[A pobežím na kraj sveta]] natočil Solan už iba dva hrané filmy a to - [[Tušenie]] (1982)  a poviedkový film [[O sláve a tráve]] (1985).
+V rokoch 1990-1994 a 1998-2001 bol predseda filmovej komisie pre kinematografiu a video, štátneho fondu kultúry Pro Slovakia, ktorý schvaľuje financie pre nové filmové projekty.
+==Ocenenia==
+* 1994 – Igric za celoživotné dielo
+* 2004 – Cena ministra kultúry SR za mimoriadny tvorivý prínos k rozvoju slovenskej kinematografie
+==Filmografia<ref name="ref2" />==
+* 1984 [[O sláve a tráve]]
+* 1982 [[Tušenie]]
+* 1980 [[Záhrada plná plienok]] (TV film)
+* 1979 [[A pobežím až na kraj sveta]]
+* 1979 [[Majka tárajka]] (TV film)
+* 1978 [[Architekt Dušan Kuzma]]
+* 1978 [[Balkón plný plienok]]
+* 1976 [[Všetko má svoj čas]]
+* 1971 [[Den výročia]] (TV film)
+* 1971 [[Slávny pes]] (TV film)
+* 1970 [[Pán si neželal nič]]
+* 1968 [[A sekať dobrotu...]]
+* 1968 [[Burza]]
+* 1968 [[Dialóg 20-40-60]]
+* 1968 [[Špinavé ruky]] (TV film)
+* 1967 [[Sedem svedkov]] (TV film)
+* 1965 [[Kým sa skončí táto noc]]
+* 1964 [[Prípad Barnabáš Kos]]
+* 1963 [[Tvár v okne]]
+* 1962 [[Boxer a smrť]]
+* 1959 [[Muž, ktorý sa nevrátil]]
+* 1956 [[Čert nespí]]
+* 1956 [[Muž, ktorý klope]]
+* 1953 [[Vianočný dar]] (študentský film)
+==Externé odkazy==
+http://www.csfd.cz/tvurce/6576-peter-solan/
+http://sfd.sfu.sk/main.php?ido=28
+http://www.imdb.com/name/nm0812613/
+==Zdroje==
+<references />
 {{DEFAULTSORT:Solan, Peter}}